Pomerne nedávno sa v televízii objavila relácia, ktorej cieľom bolo formou hlasovania zistiť, kto patrí podľa verejnosti medzi najvýznamnejšie postavy našej histórie. Jej výsledky niektorých potešili, iných prekvapili.
O formáte a výpovednej hodnote takejto aktivity je možné polemizovať. Ako historika, ktorý sa venuje dejinám československého odboja počas druhej svetovej vojny, ma zaujala skutočnosť, že ani jeden z veliteľov Slovenského národného povstania (SNP), generáli Ján Golian a Rudolf Viest, sa nielenže nedostali do úzkeho výberu týchto osobností, ale ani do prvej stovky.
Táto skutočnosť je zaujímavá už len tým, že napríklad v prieskumoch je SNP majoritou spoločnosti prijímané pozitívne a je vnímané ako jedna z najvýznamnejších udalostí našich moderných dejín. Prečo sa teda mená najvyššie postavených vojenských veliteľov SNP nedostali aspoň do širšieho výberu 100 osobností slovenskej histórie? Ako ich absencia súvisí s potrebou výskumu II. československého odboja v súčasnosti?
Ovplyvňovaná história
Povojnové spomínanie na odboj proti ľudáckej Slovenskej republike a nacistickému Nemecku ovplyvnili zmenené okolnosti po komunistickom prevrate v Československu vo februári 1948. Primárne sa zvýrazňovala úloha komunistických odbojárov, resp. ich straníckych zložiek v rámci celého odbojového hnutia. Pri objektívnom skúmaní udalostí je, samozrejme, nemožné poprieť úlohu komunistických odbojárov. Treba si však uvedomiť, že v rozmedzí rokov 1948 – 1989, sa s rôznou intenzitou ich úloha umelo zväčšovala na úkor tzv. občianskeho odboja a Vojenského ústredia. Tieto zložky mali významný podiel na príprave a realizácii ozbrojeného povstania. Mená Golian, Viest alebo Lettrich boli často opomínané alebo, ak boli spomenuté, tak pod nánosom ideologického balastu. Historici, ktorí mali snahu posunúť stav poznania v problematike ďalej, boli často perzekvovaní a neraz im bol odobraný prístup k dôležitým archívnym fondom (spomeniem napríklad Jozefa Jablonického a jeho nadčasovú publikáciu Z ilegality do povstania).
executive, ilustrácia
wikimédia/Madelgarius
Chránené dokumenty
Komunistická propaganda a jej pokrivenie spoločenského pohľadu je iba jedným z dôvodov nutnosti skúmania činností rezistencie z čias druhej svetovej vojny. Pre historika sú nečakaným spojencom práve spisy bezpečnostných orgánov. Pri sledovaní činnosti členov protifašistického odboja si totiž tieto orgány vytvorili vlastné archívy, kde umiestnili archívne materiály, ktoré by inak mohli byť zlikvidované. Vďaka tomu sa historikom zachoval pomerne rozsiahly výskumný materiál, i keď nie v pôvodnej forme.
V súčasnosti, sú tieto dokumenty, ktoré v minulosti chránilo ministerstvo vnútra a boli určené len pre osoby s dostatočnou previerkou, dostupné odbornej aj laickej verejnosti v inštitúciách, ktoré sa primárne zameriavajú na tzv. obdobia neslobody (1939 – 1945 a 1948 – 1989). Vďaka dostupnosti mnohých, v minulosti tajných, dokumentov majú historici možnosť potvrdiť alebo revidovať tvrdenia z minulosti, ktoré sa opierali len o prístupnú dokumentárnu bázu daného obdobia.
Sprístupňovanie dokumentov a následné rozšírenie vedomostí o udalostiach druhej svetovej vojny nie je pochopiteľne späté len s krajinami bývalého Východného bloku. Napríklad vo Veľkej Británii sa len pred niekoľkými rokmi odtajnili dokumenty týkajúce sa aktivít sabotážno-spravodajskej organizácie Special Operations Executive (SOE), ktorá spolupracovala aj s predstaviteľmi československého odboja.
V týchto dokumentoch je možné nájsť nové informácie, napríklad aj o plánovaní atentátu na Reinharda Heydricha – jednom z najvýznamnejších činov československej, ak nie európskej rezistencie.
Napriek tomu, že tento rok ubehne od ukončenia druhej svetovej vojny 75 rokov, potreba skúmať a revidovať predošlé závery ohľadom dejín rezistencie z obdobia druhej svetovej vojny je pretrvávajúca. Napokon, veda je o tom, že prijímame a overujeme stále nové poznatky – historika však pri jeho úlohe často sprevádza aj pocit väčšiny, že dejinám rozumie každý.
Mgr. Martin Posch, PhD.
Historický ústav SAV
Foto wikipédia
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
