Študentka magisterského štúdia na kanadskej Albertskej univerzite Catie Strongová viedla v rámci diplomovej práce medzinárodný výskumný tím, ktorému sa podarilo z lebky dlhej jeden meter a izolovaných kostí nájdených vo fosfátovej bani v Maroku identifkovať nový rod a druh mosasaura. Mosasauridae, čiže jaštery od rieky Meusa, hovorovo nazývané mosasaury, boli veľké až obrie druhohorné morské plazy jašterovitého vzhľadu, ktoré v období kriedy pred 72 až 66 miliónmi rokov plávali v plytkých, dobre presvetlených moriach. Viac ako tucet druhov mosasaurov, ktoré mohli dosahovať dĺžku až 17 metrov, patrilo medzi najväčších predátorov svojho času. Novokatalogizovaný druh mosasaura dostal vedecké pomenovanie Gavialimimus almaghribensis. Mal dlhý, úzky ňucháč a do seba zapadajúce zuby podobne ako gaviál, príbuzný krokodílov a aligátorov. Vedci predpokladajú, že takéto usporiadanie zubov malo tomuto obrovi pomôcť chytať rýchlo sa pohybujúcu korisť. Jeho dlhý ňufák naznačuje, že tento mosasaur sa pravdepodobne adaptoval na konkrétnu formu predácie, uviedla C. Strongová. Nie je to nič prekvapujúce, pretože existujú dôkazy, že každý druh mosasaura vykazuje úpravy na rôzne typy koristi alebo predátorské štýly. Nie všetky adaptácie boli také dramatické. V niektorých prípadoch dochádzalo k prekrývaniu koristi, ale celkovo existujú dôkazy o tom, že došlo k diverzifkácii týchto druhov, dodala C. Strongová. Podľa mladej vedkyne objav mosasaura Gavialimimus almaghribensis vrhá svetlo na rozmanitý obraz života v kriede, ktorý je zjavne preplnený megapredátormi súťažiacimi o potravu a životný priestor.
Zo stránky SciNews spracovala BP
