Viac ako polovica ľudí sveta žije v mestách a predpokladá sa, že ich podiel bude ďalej rásť. Teploty v mestách sú však často vyššie ako v susedných vidieckych oblastiach, čo zosilňuje riziká pre ľudské zdravie.
Vedci z európskeho Joint Research Centre porovnávali satelitné údaje o teplotách v mestách s viac ako 50 000 obyvateľmi a v ich okolí v letnom období v rokoch 2003 až 2020. Zistili, že povrchové teploty v mestách boli niekedy o 10 až 15 °C vyššie ako v ich vidieckom okolí. Priemerná teplota v extrémnych tepelných ostrovoch v mestách sa za sledované obdobie zvýšila o 1 °C.
Vo veľkomestách, ako sú Tokio, New York, Paríž a Londýn, bolo vidno aj veľké miestne rozdiely. Horúce miesta sa často nachádzajú v priemyselných zónach v dôsledku odpadového tepla, používania tmavého stavebného materiálu a absencie vegetácie. Chudobnejšie štvrte (slumy) sa zasa môžu prehrievať v dôsledku chaotickej, hustej a neregulovanej urbanizácie. Na druhej strane mestské parky a zelené zóny poskytujú chladnejšie prostredie s nižšími teplotami a efekt mestského tepelného ostrova dokážu zmierniť aj vodné plochy či rieky. Správa radí vytvárať v mestách veterné koridory, navrhovať zelené strechy a fasády budov, používať svetlejšie farby v stavebníctve, vysádzať väčšie množstvo vegetácie a lepšie využívať vodu.
Zo stránky Joint Research Centre spracovala BP
