Antivtáky patria medzi najstaršie známe vtáčie dinosaury. Tvorili dominantnú zložku ich druhohornej biodiverzity. Prekonali gravitáciu iným spôsobom ako súčasné vtáky. Napriek týmto evolučným úspechom na konci druhohôr vyhynuli.
Ešte koncom minulého storočia bol vznik vtákov zahalený tajomstvom. Paradoxne sme vedeli viac o ich jurskom úsvite ako o ich ďalšej evolúcii v druhohorách. Najstaršími živočíchmi podobnými súčasným vtákom sú podivné archeopteryxy.
Fylogenetický strom
Operené fosílie archeopteryxov objavili v Európe už v roku 1861 (v solnhofenskom súvrství Bavorska spred 150 miliónov rokov). O dekádu neskôr boli popísané ďalšie fosílie ozubených vtákov, Ichthyornis a Hesperornis, tentoraz zo Severnej Ameriky (v niobrarskom súvrství Kansasu spred 78 až 95 miliónov rokov). Tieto nálezy od seba delilo viac než 60 miliónov rokov evolúcie a bolo to na nich aj vidieť. Zatiaľ čo bavorský pteryx sa podobal dinosaurom, kansaské ornisy takmer vo všetkom akoby kopírovali moderné vtáky.
Nejasná predstava o pôvode súčasných vtákov zotrvala v učebniciach celé storočie. Zmenu priniesla až paleontologická revolúcia v Číne. Objav Džeholskej bioty na začiatku nového tisícročia odkryl unikátny evolučný príbeh, ktorý trval 10 miliónov rokov. Priepastnú časovú medzeru medzi Archeopteryxom a Ichthyornisom začali vypĺňať tisíce kompletných fosílií operencov najrôznejších typov. Posledných 25 rokov vedeckého úsilia odhalilo štruktúru a vzťahy kmeňovej časti fylogenetického stromu vtáčích dinosaurov (Avialae; tzv. vtákokrídlovce). Korunu tohto stromu tvoria všetky žijúce vtáky a ich vyhynutí príbuzní, s ktorými majú spoločného predka; označujeme ich Neornithes alebo Aves (tzv. moderné vtáky).
Medzi džeholskými nálezmi nájdeme čínske obdoby archeopteryxov s jašterím chvostom – džeholornisov (Jeholornithiformes), prvé formy s pravými zobákmi – konfuciusornisov (Confuciusornithiformes) aj samotných predkov moderných vtákov – bazálnych ornituromorfov (Ornithuromorpha). To však nie je všetko. Uvedené skupiny v skutočnosti tvoria menej ako polovicu druhohornej biodiverzity vtáčích dinosaurov. Ktože je teda tou skrytou temnou hmotou ranej evolúcie vtákov?
Enantiornithes
Pred 42 rokmi sa v klasifikácii vtákov objavila nová podtrieda – Enantiornithes. Zopár fosílnych kostí spôsobilo rozruch. Článok publikovaný v časopise Nature ohlasoval: V Argentíne objavili antivtáky. Vlastne nie tak celkom. Objavili ich oveľa skôr, ba dokonca na iných kontinentoch. Len o tom vedci nevedeli. Približne v polovici minulého storočia našli poľskí paleontológovia v mongolskej púšti Gobi skamenené embryá Gobipteryxa. Dva roky po jeho zverejnení (1974) ohlásili nález pozostatkov drobného vrchnokriedového vtáka Alexornis z Mexika. Tieto pravtáky potichu vstúpili na akademickú pôdu, ale na vedecký krst a svojich juhoamerických bratrancov čakali až do roku 1981.
Už prvé náleziská predznačili globálne rozšírenie antivtákov. S výnimkou Antarktídy poznáme ich fosílie zo všetkých súčasných kontinentov. Nálezy antivtákov a polárneho peria v austrálskom štáte Victoria (pozri Quark 2/2020) naznačujú, že antivtáky osídlili asi aj pravekú Antarktídu. Enantiornithes majú najbližšie aj k známemu prvopočiatku vtáčích dinosaurov. Druhá najstaršia geologická vrstva s ich pozostatkami je známa ako horizont Protopteryxa; ide o najspodnejšiu vrstvu Džeholskej bioty. Protopteryx je nielen prvým objaveným džeholským zástupcom Enantiornithes (2000), ale aj jedným z najstarších. Žil v spodnej kriede pred 131 miliónmi rokov; teda 20 miliónov rokov po vrchnojurských archeopteryxoch. Protivtáky prosperovali počas celej kriedy a výrazne prečíslili všetky ostatné skupiny.
Martin Kundrát
vedúci výskumnej skupiny evolučnej biodiverzity,
laboratória integratívnej paleobiológie a laboratória evolúcie dinosaurov
UPJŠ v Košiciach
Foto archív autora
