Prežívajú či neprežívajú do ďalšieho roka včelstvá najmä z dutín stromov? O monitoringu nemanažovaných včelstiev na Slovensku sme sa rozprávali s Milanom Kodríkom a Matúšom Pavlem z Technickej univerzity vo Zvolene.
Včela patrí oddávna medzi živočíšne symboly. Vie sa, kedy sa objavili prvé včely?
M. Kodrík: Včely patria k pomerne starým druhom hmyzu. Historicky prvá včela je známa asi spred 100 miliónov rokov. Bola nájdená v jantári a od súčasných včiel sa veľmi neodlišuje. Odvtedy včely získali nezastupiteľné miesto v prírodnom prostredí. Svojou činnosťou prispievajú k udržaniu čo najširšej diverzity rastlín a na neposlednom mieste zvyšujú produkciu ekosystému.
V posledných desaťročiach však dochádza k zmenám ekosystému…
M. K.: Človek v priebehu posledných päťdesiatich rokov veľmi významne zmenil podmienky na život včely medonosnej (Apis mellifera) vrátane včiel samotárskych – skupiny blanokrídleho hmyzu v rámci nadčeľade včely (Apoidea), ktorých je u nás asi 600 druhov. Zlom v podmienkach nastal v šesťdesiatych rokoch 20. storočia so zelenou revolúciou, ktorá použitím nových odrôd a agrochémie výrazne zvýšila úrody, ale zároveň narušila rovnováhu v prírode.
Aj na Slovensku?
M. K.: Trendu chemizácie sa nevyhlo ani slovenské poľnohospodárstvo. Obrovské množstvo včiel narazilo nielen na problém čoraz väčšmi agrochémiou intenzifikovanej rastlinnej výroby, ale aj na akoby prírodné regulátory rastu populácie – objavil sa mor včelieho plodu, hniloba včelieho plodu a klieštik včelí (Varroa destructor). Doteraz si včelári s týmito nákazlivými chorobami a škodcami nevedia poradiť. Navyše, do hry vstúpili nové nebezpečné faktory, keď sa na poliach objavili neonikotinoidy, systémové pesticídy ničiace nervový systém hmyzu vrátane včiel. Vďaka legislatíve dochádza k vytláčaniu neonikotinoidov z polí, ale škody už narobili veľké. Všetky uvedené zmeny sa prejavili v celej ríši hmyzu, včelu medonosnú nevynímajúc.
Vo vašom výskume sa zameriavate na overovanie schopnosti prežívania nemanažovaných včelstiev v prírode. Čo je cieľom tohto výskumu?
M. Pavle: Od roku 2017 vykonávame pod odbornou záštitou Katedry integrovanej ochrany lesa a krajiny Technickej univerzity vo Zvolene a Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku výskum zameraný na monitoring výskytu nemanažovaných včelstiev včely medonosnej na území Slovenska. Jeho cieľom je dokumentovanie výskytu včelstiev predovšetkým v dutinách stromov, ale tiež v konštrukciách budov – múry, medzistrešné priestory – či na iných miestach s následným overením prežitia včelstiev do ďalšieho roka. Práve otázka prežívania nebola doposiaľ na našom území vierohodne zdokumentovaná na väčšom množstve nemanažovaných včelstiev. Jednotlivé doterajšie pozorovania sú kvôli nezhodnej metodike zaťažené rôznou mierou chybovosti vyhodnotenia a nie je možné ich súhrnne interpretovať.
Ako takýto výskum prebieha?
M. P.: V prvom ročníku monitoringu sme testovali jednotlivé aspekty ako zbieranie údajov o výskyte včelstiev, výber sledovaných údajov, spôsob a vhodný čas dokumentovania včelích hniezd, spôsob odberu vzoriek na ďalší výskum. Počas roka 2017 sme zozbierali údaje z troch lokalít z rôznych častí Slovenska – z katastrov Sološnice (Záhorie), Medovariec (Hont) a Dolného Kubína (Orava). Vo všetkých troch prípadoch včelstvá osídlili dutiny v stromoch mimo zastavaného územia: v prípade Sološnice išlo o hranicu zastavaného územia a lesa, v Medovarciach o vzdialenosť 500 metrov od osídlenia a v prípade Dolného Kubína včely osídlili dutinu v lese 4,5 km od najbližšieho trvalého osídlenia. Nasledujúcu jar vykazovala aktivitu už len dutina vo vyschnutom gaštane jedlom pri Sološnici, aj toto včelstvo však v priebehu roka zahynulo a v auguste bola už dutina bez pohybu včiel.
Na vytvorenie lepšieho obrazu však asi tri lokality nestačia…
M. P.: V sezóne 2018 sa počet sledovaných včelstiev podarilo zvýšiť na trinásť. Veľmi cenným zdrojom informácií o osídlených dutinách boli arboristi ošetrujúci dreviny v parkoch miest a obcí. S ich odborným poradenstvom sme vybrali vhodný spôsob bezpečného vertikálneho pohybu po stromoch bez poškodenia stromu. Ten používame na presnú dokumentáciu dutiny zblízka a na prípadný odber vzoriek na ďalší výskum.
Monitorované dutiny sa nachádzali v autochtónnych, ale aj v alochtónnych drevinách, a to vo výške od 6 do 17,5 m, stredná dutina (medián) bola vo výške 11,2 m. Polovica vchodov do dutín bola orientovaná od juhovýchodu po juhozápad. Z niekoľkých včelstiev sa podarilo odobrať vzorky včiel na neskorší výskum. K trom dutinám sme sa dostali aj po ich opustení včelstvami, podrobnejšie sa nám podarilo preskúmať dve v lipe v Budmericiach a jednu čiastočne, s pomocou endoskopu, skoro na jar nasledujúceho roka.
Ako ste vyhodnotili tieto jarné aktivity v dutinách?
M. K.: Najdôležitejšou časťou z pohľadu overenia schopnosti prežívať bez včelárskej asistencie bolo jarné zisťovanie aktivity včelstva v jednotlivých dutinách. Rozhodujúce bolo správne načasovanie overovania prežitia včelstiev. Aktivita včiel na včelnici v danej oblasti nemohla byť smerodajnou, keďže v dutine niekoľko metrov nad zemou nie sú zhodné podmienky, predovšetkým klimatické. Na overenie aktivity sme preto realizovali skúšobné pozorovania, v menšom počte dutín pri rôznych teplotách vo včasných jarných mesiacoch. Bolo potrebné zachytiť prvú aktivitu týchto včelstiev. Pokiaľ by sme termín posunuli na neskoršie obdobie, mohol dutinu osídliť skorší jarný roj iného včelstva, prípadne tzv. hladový roj, čiže včelia rodina, ktorá v úsilí o sebazáchovu opustila pôvodné obydlie z dôvodu nedostatku zásob.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto Matúš Pavle
