Jazveca si nemôžeme v našej prírode zameniť so žiadnym iným živočíchom. Je to nočná šelma s výraznými bielymi pruhmi na hlave, ktorá niekedy počas januára v čase oteplenia prerušuje zimný spánok a vychádza von z brlohu.
Jazvec lesný (Meles meles) je cicavec z čeľade lasicovité. Jeho základné sfarbenie je sivohnedé alebo striebrosivé, podsada je žltosivá a chrbát býva vždy tmavší ako boky tela. Spodok tela aj končeky má sfarbené do čierna. Vyniká najmä hlava, na ktorej sú na bokoch dva biele pásy, nasledujú dva tmavé pásy a stredom hlavy prechádza ešte jeden biely pruh. Keďže sa pokladá za nočnú, resp. súmračnú šelmu, toto sfarbenie účinne umocňuje efekt zastrašovania, predovšetkým v noci za svitu Mesiaca.
Zimný polospánok
Jazvec sa ukladá na zimný spánok v horských oblastiach. Na severe Európy spí až sedem mesiacov, nižšie asi päť, u nás jazvec zimuje vo vystlanom brlohu od začiatku decembra a spí do konca februára. Vždy záleží na tom, aká je zima, zvyčajne ho na spánok prinútia prvé väčšie mrazy. Ide však o nepravý zimný spánok, pretože jeho telesná teplota sa zníži najviac o 9 °C od zvyčajnej teploty tela.
Pri tomto zimnom polospánku žije z podkožného tuku. No v období oteplenia, hoci aj počas januára, jazvec spánok prerušuje a vychádza von. Ide sa napiť, vyprázdniť a pod snehom si zvykne hľadať potravu. Von vychádza najmä za slnečného počasia, počas mrazov však môže byť aj -10 °C.
Jazvec je všežravec a živí sa tým, čo je práve k dispozícii v prírode, najmä dážďovkami, hmyzom, ale aj hrabošmi, semenami, lesnými plodmi, hubami alebo korienkami.
Reč chvosta
Na území Slovenska je jazvec najväčšia lasicovitá šelma a nemá v prírode veľa prirodzených predátorov. Dožíva sa až 15 rokov. Váži približne 8 až 10 kg, ale na jeseň, pred zimným obdobím, môže mať hmotnosť aj 15 či 20 kg. Dĺžka tela s chvostom dosahuje jeden meter.
Má krátke, silné nohy s piatimi prstami. Na ich konci sú dlhé pazúry, ktoré sa nedajú zatiahnuť a jazvec ich využíva pri hrabaní tvrdej zeme. Na predných nohách sú pazúry dlhšie, majú až 5 cm, a na zadných len 2 cm. Predná aj zadná stopa majú takmer rovnakú dĺžku, dajú sa rozlíšiť len podľa dĺžky pazúrov.
Jazvec má chvost stále mierne vztýčený, buď vodorovne, alebo šikmo hore a nikdy nie je ovisnutý alebo na zemi. Srsť na chvoste je zároveň reč chvosta a jazvec ňou vie pohybovať podľa nálady. Roztiahnutá srsť do širokej štetky svedčí o veselom jazvecovi v dobrej nálade, stiahnutá srsť predpokladá rozhorčenie a nevôľu. Vzpriamená srsť do valcovitého tvaru na celom tele hovorí o hrozbe, ku ktorej samec pridáva aj postoj celého tela.
Dôležité zmysly
Zo zmyslových orgánov má najviac vyvinutý čuch, využíva ho však len na krátku vzdialenosť. Podľa mojich pozorovaní už človeka na vzdialenosť 10 až 15 metrov nezacíti. Nos slúži jazvecovi zároveň ako rypák. Je čierny, drapľavý, svalnatý a prečnieva asi dva centimetre nad spodný pysk. Pri hľadaní potravy ním jazvec dokáže ukážkovo pohybovať na všetky strany a môže ho ohnúť až do pravého uhla. Pri rytí vie nozdry uzatvoriť a dýcha iba malým otvorom s priemerom asi pol centimetra. Pretože nos je jeho najdôležitejší zmyslový orgán, jazvec si ho chráni – keď sa cíti ohrozený, ohŕňa cezeň osrstenú kožu.
Okrem čuchu má jazvec dobre vyvinutý aj sluch. Zabezpečuje mu informácie o prítomnosti možnej potravy či nebezpečenstva. Počuje pohybujúcu sa dážďovku, ktorá mu spadne do jeho chodby, vníma zvuky, ktoré spôsobujú naše nohy, keď kráčame v blízkosti jeho brlohu. Ušnice má pohyblivé a ohybné. Keď začne hrabať dieru do zeme, nasmeruje ich dopredu, aby si zakryl ušné otvory, takže sa mu do nich pri hrabaní nič nedostane.
Jazvec vidí najlepšie za súmraku. Oči má pomerne malé, tmavé a majú okrúhlu zrenicu, ktorá pri zmene svetla reaguje. Veľmi citlivo vníma napríklad aj lesknúcu sa šošovku na fotoaparáte.
Text a foto Ivan Kňaze
