Prírodné skalné či kamenné mestá sú zoskupenia horninových blokov, veží, ihiel či iných prírodných útvarov rôznych tvarov. Často bývajú usporiadané v niekoľkých výškových úrovniach a oddelené rôzne širokými a hlbokými puklinami, roklinami, tiesňavami, niekedy aj úvalinami.
Okrem zvetrávania sa prírodné skalné mestá formovali aj formujú vplyvom viacerých prírodných činiteľov a nimi vyvolaných geomorfologických procesov v rôznom horninovom a klimatickom prostredí. Využívajú pritom puklinové a zlomové systémy. Prototypom prírodného skalného mesta na Slovensku sú Súľovské skaly vytvorené v karbonátových zlepencoch paleogénu. Ich vznik je z geomorfologického pohľadu pomerne dobre vysvetlený aj pre laickú verejnosť.
Inak je to pri prírodných mestách, ktoré sa viažu na geologické štruktúry tvorené dvoma horninovými komplexmi. Ich nádherné scenérie sú ozdobou mnohých dominánt našich pohorí. Sú to napríklad dolomitové mestá na Veľkom Rozsutci v Malej Fatre, Sivom vrchu v Západných Tatrách a Šípe vo Veľkej Fatre, andezitové mestá na Sitne v Štiavnických vrchoch, Kalamárke na Poľane či na Veľkom Griči vo Vtáčniku a mnohé ďalšie. Unikátne sú tiež travertínové mestá na Dreveníku v Hornádskej kotline. Pozrime sa teda bližšie na tieto atraktívne, prírodou formované mestá.
Gravitačný rozpad
Na mnohých miestach slovenskej krajiny nachádzame geologické štruktúry, v ktorých sú relatívne pevné horniny, napríklad dolomity, vápence, andezity alebo travertíny uložené na mäkšom, plastickejšom podloží. To tvoria slienité vápence, slienité bridlice, ílovce, pieskovce alebo sopečné tufy. Práve na takéto priaznivé horninové komplexy sa viaže gravitačný rozpad (cambering, blokový rozpad či blokové pohyby). Patrí medzi svahové podpovrchové plazivé pohyby. Významnú úlohu pritom zohrávajú predovšetkým vlastnosti hornín, ako aj tektonické, hydrogeologické a klimatické podmienky.
Nadložné horniny sa vyznačujú väčšou pevnosťou a objemovou stálosťou, podložné majú zasa menšiu pevnosť a sú objemovo menej stále. Vďaka odlišným fyzikálno-mechanickým vlastnostiam hornín nastávajú vo vrchnom komplexe zmeny napätia, čo sa prejavuje vznikom gravitačných ťahových puklín a rozčlenením horninového masívu na sústavu blokov. Šírka puklín sa zväčšuje z centra prírodného útvaru na jeho perifériu. Niektoré pukliny sú úzke, iné otvorené, široké niekoľko metrov a hlboké až 40 metrov. Porušené horniny v okolí týchto línií gravitačného rozvoľňovania umožňujú rýchle vsakovanie zrážkovej vody.
Vzniknuté bloky vrchného komplexu sa zabárajú in situ do plastického podložia. Tvoria blokové rozpadliny a neskôr blokové polia tvorené separovanými izolovanými blokmi posúvanými po svahu. Takto sa formujú prírodné skalné mestá typické pre reliéf príkrovových trosiek, ale aj vulkanických a travertínových foriem georeliéfu.
Na príkrovových troskách
Príkrovové trosky sú pozostatky príkrovov, zložitých komplexov zvrásnených alebo inak tektonicky porušených hornín, ktoré boli vplyvom dlhodobého pôsobenia tektonického tlaku presúvané na veľké vzdialenosti a nasúvané na iné podložie.
Na území Slovenska sa v súčasnosti nachádzajú v rôznom stupni zachovania. Na formovaní prírodných skalných miest participovali horniny významných príkrovových jednotiek Západných Karpát – fatrika (krížňanského príkrovu), hronika (chočského príkrovu) a silicika (silického príkrovu). Príkrovové trosky tvoria najmä strednotriasové dolomity hronika, menej sú zastúpené rôzne vápence (najmä gutensteinské a wetersteinské).
Typický je bralný reliéf, ktorý výrazne dominuje nad hladko modelovanými svahmi a okolitými sedlami, vytvorenými na málo odolných slienitých horninách (sliene, slienité bridlice, slienité vápence) spodnej kriedy fatrika alebo na ílovcoch a pieskovcoch kriedy a paleogénu. Z pohľadu charakteru reliéfu a naviazanosti na geologickú štruktúru patria medzi pasívne morfoštruktúry.
Dvojitá geologická štruktúra podmienila gravitačné rozvoľňovanie príkrovových trosiek a vznik štruktúrnych prírodných skalných miest tvorených vežami, ihlami, komínmi a inými útvarmi, oddelenými rôzne hlbokými a širokými puklinami. Takýto charakter majú napríklad Strážov a Vápeč v Strážovských vrchoch, Veľký a Malý Rozsutec a Kľak v Malej Fatre, Sokol v pohorí Žiar, Veľký Choč v Chočských vrchoch, Čierny kameň, Šíp a Čebrať vo Veľkej Fatre, Sivý vrch v Západných Tatrách, Poludnica v Nízkych Tatrách a iné.
Veže, pyramídy aj zrúcaniny
Jedným z najkrajších dolomitových prírodných miest na Slovensku sú Radové skaly (1 627 m n. m.), ktoré sa nachádzajú v západnej časti Sivého vrchu. Bizarné skalné mesto tvorí rad veží pripomínajúcich postavy v krojoch. Niektoré sa podobajú na nesúmerné pyramídy, kamenné plamene či hradné zrúcaniny. Súčasťou mnohých útvarov sú skalné okná.
Gravitačným rozpadom zvyškov dolomitov hronika vzniklo aj menšie, ale nádherné prírodné mestečko nazývané Sedem kostolov. Nachádza sa v osade Studničná, ktorá patrí do obce Komjatná v Šípskej Fatre. Podložie tvoria ílovce a pieskovce z konca spodnej a začiatku vrchnej kriedy.
Iniciálne štádium gravitačného rozvoľňovania skalného útvaru na rad veží oddelených gravitačnými puklinami možno pozorovať aj v podloží Beckovského hradu na Považí. Hradný vrch je výrazný skalný útvar na okraji Považského Inovca, ktorý vznikol vypreparovaním tvrdých vápencových hornín erozívnou činnosťou Váhu v podobe obtočníka. Nachádza sa v jednej z prielomových častí doliny Váhu, v Beckovskej bráne. Geologicky je tvorený horninami chočského príkrovu, ktorý reprezentujú rôzne variety vápencov stredného a vrchného triasu. V ich podloží sú slienité horniny spodnej kriedy s vložkami pieskovcov. Práve vďaka dvojitej geologickej štruktúre sa tu formuje skalné mesto.
RNDr. Mária Bizubová
