Kvazary – žiarivé galaktické jadrá – vďačia za svoj jas teplu, ktoré vzniká pri vírení plynu okolo veľkej čiernej diery. Hmotnosť čiernej diery, ktorá poháňa kvazar ULAS J1120+0641 vzdialený 13 miliárd svetelných rokov od Zeme, tvorí polovicu hmotnosti všetkých hviezd hostiteľskej galaxie, čo je rekord. Čierna diera je 1,4-miliardykrát hmotnejšia ako Slnko a predstavuje 54 % hviezdnej hmotnosti galaxie. Hviezdy galaxie majú celkovú hmotnosť 2,6 miliardy hmotností Slnka, čo je málo v porovnaní s Mliečnou cestou, ktorej hmotnosť je asi 60 miliárd hmotností Slnka. Centrálne čierne diery v moderných veľkých galaxiách zaberajú len 0,1 % ich hviezdnej hmotnosti.
Približne 750 miliónov rokov po veľkom tresku, čo je čas, v ktorom kvazar pozorujeme, boli galaxie mladé a aj najväčšie z nich mali menej hviezd ako súčasné obry vrátane Mliečnej cesty. Koevolúcia medzi čiernymi dierami a ich hostiteľmi v ranom vesmíre musela byť výrazne odlišná od moderných galaxií, uviedol astronóm Minghao Yue z Massachusettského technologického inštitútu. Podľa neho je záhadou, ako takéto obrovské čierne diery narástli tak skoro po veľkom tresku. Vedci sa domnievajú, že galaxia sa mohla zraziť s inou, pričom sa do čiernej diery vylial plyn, ktorý zvýšil jej hmotnosť a rozsvietil kvazar tak, že ho možno vidieť na takú veľkú vzdialenosť.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
