Na základe rôznych faktorov meteorológovia očakávajú, že tohtoročná sezóna hurikánov v Atlantiku bude aktívnejšia, ako je zvyčajný priemer. S najväčšou pravdepodobnosťou sa treba pripraviť na väčší počet tropických systémov v oblasti Atlantického oceánu, Mexického zálivu a Karibského mora.
Tropická cyklóna je tlaková níž nad tropickými oblasťami oceánov, najčastejšie v pásmach medzi 5° až 20° severnej a južnej zemepisnej šírky. Posledné štádium tropickej cyklóny má v závislosti od geografického umiestnenia rôzne špeciálne označenia. Lokálny názov tropickej cyklóny v Karibskom mori a na juhovýchodnom pobreží USA je hurikán, v západnom Pacifiku tajfún, v Indickom oceáne ide zväčša len o cyklóny. Hurikánová sezóna trvá od začiatku júna do konca novembra.
V oblasti, kde má more do značnej hĺbky teplotu aspoň 27 °C, sa začne voda vyparovať. Vodná para stúpa do výšok s nižšou teplotou vzduchu, kde sa kondenzuje, a tak uvoľňuje obrovské množstvo tepla. Teplý vzduch stúpa čoraz vyššie a rýchlejšie. Masy rýchlo stúpajúceho vzduchu pod sebou zanechávajú voľný priestor – oblasť s nízkym tlakom vzduchu –, ktorý sa okamžite zaplní okolitým chladnejším vzduchom. Ten sa však tiež ohrieva a cyklus pokračuje. Na vzduch zbiehajúci sa do oblasti vznikajúcej cyklóny pôsobia Coriolisove sily. Ako vietor mení svoju vzdialenosť od osi otáčania Zeme, je stáčaný podobne ako gulička, ktorú by sme z okraja krútiacej sa gramofónovej platne chceli cvrnknúť do stredu. Preto sa hurikány na severnej pologuli točia proti smeru hodinových ručičiek a na južnej naopak. Na ďalší vývin cyklóny je nutné, aby sa vytvorilo oko hurikánu (v priemere 20 – 50 km), ktorým klesá studený vzduch z horných vrstiev atmosféry k zemi, čím sa uzavrie cyklus výmeny tepla. Cyklóna potom tvorí tepelný stroj, ktorý na svoju funkciu potrebuje len jeden zdroj energie, a to teplú morskú hladinu. Vznik hurikánu je spôsobený rotáciou cyklóny, ktorá zo stredu v dôsledku odstredivej sily vytláča ťažší vlhký vzduch. Hurikán je teraz sformovaný a začína žiť…
Skorý začiatok
Tohtoročná atlantická sezóna hurikánov je atypická. Začali ju tropické búrky Arthur a Bertha, ktoré ignorovali oficiálny dátum začiatku sezóny 1. júna a vytvorili sa už v máji. Nasledovali Cristobal aDolly, po ktorých sa už začiatkom júla objavil Edouard. Ten zaznamenal rekord v tom, že bol najskorším hurikánom začínajúcim sa písmenom E. Našťastie, všetky tohtoročné doteraz zaznamenané atlantické búrky boli relatívne slabé a krátkodobé, uviedol vedecký pracovník Coloradskej štátnej univerzity Philip Klotzbach. Hurikánová aktivita pred sezónou a na jej začiatku však ešte neznamená, že tohtoročná sezóna bude pozostávať z nepretržitého hurikánu alebo množstva búrok. Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) však vydal v máji predpoveď, v ktorej upozorňuje na až 60-percentnú pravdepodobnosť nadpriemernej hurikánovej sezóny v Atlantiku. NOAA predpovedá 18 až 22 búrok, ktoré by sa mali vyskytnúť počas sezóny. Z týchto búrok sa šesť až jedenásť môže stať hurikánmi a z nich dve až päť by sa mohli stať hlavnými hurikánmi. Dôvod, prečo sa prognózy a vývoj hurikánov tak ostro sledujú, je prostý – hurikány sa v Spojených štátoch amerických stávajú čoraz smrteľnejšími a spôsobujú aj rastúce finančné a materiálne škody. Napríklad v roku 2017 sa vyskytli tri z piatich najdrahších hurikánov v histórii USA – Harvey, Maria a Irma, ktorých náklady v poistných stratách vyšli spolu na 268 miliárd dolárov.
BP, foto Pixabay