Skýtski pastieri a bojovníci na koňoch, ktorí obývali strednú Áziu a východnú Európu pred približne 2 500 rokmi, mohli mať kultúrne korene niekoľko tisíc kilometrov východnejšie na Sibíri. Pozostatky najmenej jedného človeka a 18 koní nájdené na vrchu 2 800 rokov starej hrobky na juhu Sibíri môžu pochádzať z obetného obradu v skýtskom štýle pre kráľa alebo inú elitnú osobu, ktorá je tam pochovaná. Medzi artefakty nájdené v mohyle patria dve bronzové kovania opaskov zdobené štylizovanými zvieratami, aké sa objavujú v neskoršom skýtskom umení, jazdecký výstroj a kovové a kostené hroty šípov.
Kultúrne charakteristiky nájdené v tomto ranom pohrebisku sa stali kľúčom ku kultúre Skýtov oveľa západnejšie, vysvetľuje archeológ Gino Caspari z Ústavu geoantropológie Maxa Plancka v nemeckej Jene. Sibírčanom by trvalo niekoľko stoviek rokov, kým by prešli na západ cez veľkú časť Ázie a ovplyvnili pritom umelecké a pohrebné praktiky Skýtov. Nálezy môžu byť stopami pohrebného rituálu pre zosnulých skýtskych kráľov, aký opísal grécky historik Herodotos. Podľa neho bolo 50 obetovaných služobníkov kráľa posadených na 50 obetovaných koní a na vrchole mohyly ich držali koly zatlčené do ich tiel, čím sa vytvorila skupina prízračných jazdcov. Zvyšky brezových kolov na sibírskom nálezisku podľa G. Caspariho takémuto scenáru zodpovedajú.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
