Antarktída je jediným kontinentom, na ktorý sa nedá cestovať pravidelnou leteckou linkou. Neznamená to však, že tam nelietajú žiadne lietadlá.
Jedným z dôvodov je aj to, že tam neexistujú letiská štandardného typu, teda s aspoň jednou štandardnou pristávacou a vzletovou dráhou, terminálom pre cestujúcich, hangárom a technickým zázemím. Na bielom kontinente je približne 30 výskumných staníc prevádzkovaných rôznymi krajinami. Pätnásť z nich disponuje upravenou, ale technickými prostriedkami nevybavenou pristávacou a vzletovou plochou, ktorá sa v angličtine nazýva airstrip (dráha na štandardnom letisku sa nazýva runway). Antarktické letiská vznikli najmä na ľadovcových pláňach tvorených tzv. modrým ľadom.
Do Antarktídy lietajú najmä vojenské lietadlá privážajúce na polárne stanice potrebné zásoby, najmä palivo a potraviny. Ide predovšetkým o štvormotorové turbovrtuľové lietadlá C-130 Hercules či ruské prúdové nákladné lietadlá Il-76. No do Antarktídy sa už pozreli aj veľké civilné dopravné lietadlá typu B737, B757 či B767.
Koncom minulého roku pristál na antarktickom letisku vôbec po prvý raz štvormotorový Airbus A340. Let z Kapského Mesta na honosne pomenované letisko Wolf’s Fang Runway (dráha vlčieho tesáka) zorganizovala portugalská lízingová spoločnosť Hi Fly. Na let do Antarktídy a späť bol použitý Airbus A340-313HGW s maltskou poznávacou značkou 9H-SOL. Ide o lietadlo s maximálnou vzletovou hmotnosťou 275 ton, ktoré nieslo 77 ton paliva a na palube viezlo 23 cestujúcich. Vzdialenosť 4 630 km z juhoafrického Kapského Mesta prekonal airbus za 5 hodín a 10 minút, spiatočný let trval o 10 minút dlhšie.
Ľadové letisko má dĺžku 3 000 metrov, šírku 60 m a leží v nadmorskej výške 1 127 metrov. Do dráhy sa pred príletom lietadla vyfrézujú drážky, ktoré zlepšia koeficient brzdenia. Let si vyžadoval dôkladnú navigačnú prípravu, pretože v oblasti cieľového letiska nie sú žiadne rádionavigačné zariadenia. Posádka preto musela absolvovať náročné vizuálne priblíženie – chýbajú totiž optické referenčné body a z pilotnej kabíny vidno len ľad a sneh. Oslňujúce svetlo zvonku sťažovalo pilotom akomodáciu očí na prístroje v kabíne. Zo vzdialenosti 37 km už piloti videli dráhu a 18,5 km pred ňou bolo lietadlo stabilizované v pristávacom móde. Necelé tri hodiny po perfektnom pristátí odštartovalo lietadlo na spiatočný let do Kapského Mesta.
RM
