Asi pred 2 900 rokmi bola pri britskom meste Dover pochovaná staršia žena s dvoma jahňatami v lone a kúskom kriedy v ruke. Bola zabitá bodnutiami meča do lebky, zrejme pri obetnom obrade. Neďaleko ležali telá tínedžera, dvoch detí a muža, ktorého kosti boli zviazané s kravskou kosťou obitou meďou. Dvaja z mŕtvych sa podľa izotopov v zuboch narodili v Európe. Podľa vedcov mohli byť súčasťou ranej vlny keltsky hovoriacich prišelcov do Británie.
Genómy týchto a 800 ďalších ľudí dokumentujú dosiaľ neznámu migráciu z Európy, ktorá zmenila genóm obyvateľov južnej Británie pred 2 700 až 3 100 rokmi. Migranti zrejme priniesli keltské jazyky príbuzné tým, ktorými sa v súčasnosti hovorí v Írsku, Walese a Škótsku. Keby to bolo tak, keltské jazyky sa začali do Británie dostávať o 1 000 rokov skôr, ako sa predpokladalo.
Štúdium genómov umožňuje vedcom sledovať vlny ľudí, ktorí prichádzali na Britské ostrovy za posledných 11 000 rokov. Genómy migrantov pochovaných pri Doveri boli príbuzné s genómami ľudí, ktorí vtedy žili vo Francúzsku a Španielsku vrátane ľudí kultúr popolnicových polí v strednej Európe spájaných s ranými keltskými jazykmi. Výsledky podporujú teóriu, podľa ktorej keltské jazyky prešli z Francúzska do Británie už v neskorej bronzovej dobe.
Zo stránky Science spracovala BP
