Hlodavce sú každý rok zodpovedné za stratu 70 miliónov ton obilnín. V Austrálii môžu populácie myši domovej (Mus musculus) dosiahnuť morové rozmery – nájazdy viac ako 1 000 myší na hektár. Keď farmári zasejú pšenicu, myši chodia po riadkoch, vyňuchávajú semená v pôde a vyhrabávajú ich. Poľnohospodári zvyčajne používajú jedy, ako napríklad fosfid zinočnatý. Je však ťažké vyrobiť jed natoľko lákavý, aby myši ignorovali pšenicu, a pestovatelia tak musia používať čoraz viac jedov.
Behaviorálni ekológovia Peter Banks a Finn Parker z Univerzity v Sydney pracovali na čuchovom maskovaní – pred výsevom postriekali testovacie políčka olejom z pšeničných klíčkov, ktorý sa používa v kozmetike a krmivách. Podľa P. Banksa myši využívajú pri hľadaní semien pod zemou práve vôňu olejov. Myši prichádzali, hľadali potravu, no nič nenachádzali, uviedol F. Parker. Po zasiatí bolo na parcelách, ktoré pred sejbou ošetrili olejom, o 74 % menej myších dier. Keď sa teda semená dostali do zeme, myši sa už naučili ignorovať tento pozemok. Stačí, aby celé pole voňalo ako pšenica a straty semien sa môžu znížiť o viac ako 60 %. Aj keď sa olej dodával až počas sejby, pre zvieratá bolo ťažšie nájsť semená, ktoré hľadali.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
