Výhodou veľkej časti cestnej infraštruktúry je, že ani definitívny rozchod s motormi spaľujúcimi fosílne palivá pre ňu nemusí znamenať radikálnu konštrukčnú zmenu. Semafory a značky zostanú, pretože zostanú pravidlá cestnej premávky. Samozrejme, zostanú aj cesty, dokiaľ na nich bude mať čo jazdiť. Čo však čerpacie stanice?
Na svete sú v súčasnosti státisíce čerpacích staníc. Len v USA je ich 172 000 a v Európe ďalších 137 500. Globálny trh s čerpacími stanicami mal v roku 2023 hodnotu približne 2,42 bilióna eur a za minulý rok sa očakával jeho nárast na 2,57 bilióna eur. Do takýchto rozmerov sa biznis, ktorý na začiatku závisel od lekárnikov, pritom rozrástol iba približne za sto rokov.
Motorwagen č. 3
Vynálezca automobilu Karl Benz bol nepochybne geniálny inžinier. Jeho Patent Motorwagen využíval elektrické zapaľovanie, spojku, karburátor, diferenciálne prevody, vodou chladený horizontálny spaľovací motor, hrebeňové riadenie a dosahoval rýchlosť 13 km/h. K. Benz však podľa všetkého nebol šikovný obchodník. Jeho výrobky stáli v dielni a ktovie, ako by to s prvým kočom bez koňa na svete dopadlo, nebyť jeho manželky Berthy Benzovej.
Bertha pochopila, že ľudia potrebujú dôkaz, že vozidlo je spoľahlivé. Preto sa 5. augusta 1888 spoločne so synmi vydala na historicky prvý autovýlet v dejinách. Cesta z Mannheimu do Pforzheimu dlhá 106 km trvala Motorwagenu č. 3 po cestách, po ktorých sa dovtedy natriasali iba vozy, približne dvanásť hodín. Bertha pritom doslova za pochodu vynašla brzdové obloženie, keď dala nespoľahlivé drevené brzdy u obuvníka v jednej dedine obtiahnuť kožou, vlastným podväzkom upchala netesniaci ventil, iné ventily čistila svojimi vlásenkami do účesu a utiahla kožený remeň spájajúci motor s diferenciálom. S jedným si však nepomohla: vozidlo malo iba 4,5-litrovú nádrž, takže cestovatelia museli každých 25 až 30 km zastaviť, aby si kúpili palivo. To zháňali vo forme ligroínu (používal sa ako rozpúšťadlo) v miestnych lekárňach. Prvou čerpacou stanicou na svete sa tak stala mestská lekáreň vo Wieslochu.
Kultúrna inštitúcia
Ešte dlho potom, ako sa automobily rozšírili do sveta, sa benzín považoval iba za vedľajší odpad pri výrobe petroleja. Motoristi museli ísť s vedrom do lekárne, do železiarstva alebo do miestnej rafinérie a odvážne natankovať zo suda s benzínom. Niektorí podnikavci predávali benzín z vozíkov vybavených hadicami. Po roku 1905, keď Sylvanus Bowser z Indiany vynašiel čerpadlo na bezpečnú prepravu benzínu zo suda do nádrže automobilu, sa začali v USA objavovať pumpy, no to boli naozaj iba osamotené pumpy pri obrubníku. Až v roku 1913 sa v Pittsburghu v Pensylvánii objavila prvá čerpacia stanica hodná tohto názvu.
Stanicu zriadila spoločnosť Gulf Refining Company a na rozdiel od jednoduchých čerpadiel pri ceste mala tehlovú budovu v štýle pagody, kde okrem paliva ponúkali bezplatný servis vzduchu, vody, kľukovej skrine a montáž pneumatík a duší. Stanica bola na ochranu pred poveternostnými vplyvmi zastrešená a v noci bola osvetlená. O posádky automobilov, ktoré sa zastavili na stanici, sa staral manažér a štyria mechanici, ktorí pomáhali pri opravách aj samotnom tankovaní. Ako o zariadení pred časom napísal Smithsonian Magazine, zrodila sa kultúrna inštitúcia.
Jablká a kanvice
Zo staníc sa postupne vyvinuli multifunkčné zariadenia. Popri základných búdach s prefabrikovanými kovovými panelmi a priemyselnými oceľovými oknami sa súčasťou staníc stávali reštaurácie alebo obchody so zmiešaným tovarom. Na začiatku 20. rokov 20. storočia sa v amerických mestách objavovali aj stanice domového typu, ktoré boli postavené tak, aby štýlovo zapadli do obytných štvrtí. Okrem samotného paliva ponúkali cestovné mapy a drobné opravy pokazených vozidiel. Najväčšia čerpacia stanica na svete v blízkosti mesta Luling v štáte Texas má rozlohu 6 967 m2. Firma Buc-ee´s, ktorej stanica patrí, sa hrdí čistotou svojich hygienických zariadení a vysokou úrovňou ponúkaných služieb. Pravda, neposkytuje služby ani priestory na odpočívadlách kamiónom.
Čerpacie stanice sa často odlišovali svojím jedinečným štýlom, ako napríklad stanice firmy Shell v tvare mušlí alebo stanice pripomínajúce majáky, vigvamy či veterné mlyny. V štýle tzv. programovej architektúry vznikali stanice v podobe jabĺk, zvierat, čajových kanvíc, hradov či lietadiel (talianska firma Fiat), inšpirované populárnou kultúrou, miestnymi tradíciami alebo čisto rozmarmi majiteľov.
R, foto Pixabay
