Rádioamatérstvo sa začalo rozvíjať v druhej dekáde 20. storočia. Najjednoduchšie rozhlasové prijímače sa nazývajú kryštálky.
V začiatkoch rozvoja rozhlasu boli rozhlasové prijímače veľmi drahé. Zruční obdivovatelia novej techniky si ich preto často vyrábali sami. Ale aj samotné súčiastky na tzv. lampové (elektrónkové) prijímače boli pridrahé. Mnohonásobne lacnejšie však boli súčiastky na výrobu kryštálok. Názov kryštálka sa odvádza od najdôležitejšej súčiastky – detektora, ktorý obsahoval napríklad kryštál galenitu.
Výroba prijímačov z niekoľkých súčiastok (ladiaca cievka, ladiaci kondenzátor, detektor, slúchadlá) a dobrej antény pretrvávala až do päťdesiatych rokov minulého storočia. My sme si ju zostrojovali v rámci technického krúžku ešte v šesťdesiatych rokoch.
Na medzinárodnej elektronickej aukcii v USA sa mi podarilo získať ladiacu časť prijímača. Podľa predávajúceho, ale aj podľa literatúry táto aparatúra pochádza z roku 1915. Tí, ktorí vedia, že pravidelné vysielanie rozhlasu sa začalo v USA v roku 1920, sa iste chcú opýtať, na čo to bolo, keď rozhas ešte nevysielal. Nuž, takýto prijímač mohol slúžiť napríklad na vojenské účely.
Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 10/2016.
Štefan Holakovský
Foto autor
