Jednoducho povedané, demolácia je opak stavania. Na rozdiel od erózie časom či náhlych živelných pohrôm je stavebná demolácia cieľavedomé a riadené vymazanie už raz postavenej konštrukcie z povrchu zeme.
Jednoduchšie sa to povie, ako vykoná. Fascinácia, ktorú v ľuďoch vzbudzuje pohľad na implodujúcu budovu či komín, alebo na búraciu guľu zabárajúcu sa do múrov, býva viazaná na okamih akcie. Ak sa však taká akcia nemá zmeniť na čosi nebezpečne podobné živelnej katastrofe, musia jej predchádzať starostlivé prípravy.
Rozobratie ríše
Demolačné práce sú trochu neprávom považované za modernú záležitosť. Ak si odmyslíme ničenie stavieb počas vojnových výpadov, ktoré s mierovou deštrukciou nemá spoločné motívy, techniky a napokon ani výsledky, ľudia oddávna demolovali staré stavby jednoducho preto, aby mohli stavať nové.
Keby chcel niekto u nás naozaj dôkladne zhromaždiť fyzické zvyšky rímskej Limes romanus, hranice Rímskej ríše v oblasti stredného Dunaja, ktorá sa dotýkala nášho súčasného územia, musel by sa prekopať mnohými stavbami z konca staroveku a raného stredoveku na juhozápadnom a južnom Slovensku. Od Devína a zvyškov z 9. a 10. storočia v areáli Bratislavského hradu po rôzne menšie germánske a slovanské stavby a hroby, všade možno nájsť rímske tehly (často s pečaťou rímskej XIV. légie, ktorá v záverečnom období Ríma sídlila v Carnunte), zvyšky strešnej krytiny a napríklad aj typické štvorhranné kovové klince pochádzajúce z opevnení a budov, ktoré boli súčasťou rímskej hranice. Podobné príklady opätovného využívania materiálu zo stavieb, ktoré buď po opustení chátrali, alebo jednoducho nevyhovovali životnému štýlu a praktickým potrebám nových obyvateľov danej oblasti, možno nájsť všade na území niekdajšej Rímskej ríše v Európe, severnej Afrike a na Blízkom východe.
Moderný trend
Predstava barbarov, ktorí neovládajú technológie vyspelejšej civilizácie a aj preto jej stavby namiesto opráv radšej rozoberú (pričom ich postupne zrovnajú so zemou) a materiál použijú na stavbu svojich vlastných obydlí a opevnení, evokuje dávnu minulosť. Rozoberanie stavieb na opätovné využitie materiálu je však moderným trendom. Pravda, tentoraz už v organizovanej a sofistikovanejšej podobe.
V husto zastavaných štvrtiach veľkomiest nie je možné prísť s výbušninami, rozložiť nálože a vybaviť celú záležitosť v priebehu niekoľkých okamihov. Keď sa finančná spoločnosť JP Morgan Chase rozhodla zlikvidovať svoje 52-poschodové a 215 metrov vysoké sídlo na newyorskej Park Avenue, žiadne efektné a rýchle (a nebezpečné) metódy neprichádzali do úvahy. Jediným vhodným riešením bolo rozobratie tejto stavby manuálne, kus po kuse a zhora nadol.
Dlho, ale bezpečne
Operácia trvala od júla 2019 do polovice roka 2021. Ešte predtým, ako sa pustili do rozoberania fasády a demolácie jadra budovy nazývanej Union Carbide, zo stavby odstránili všetky dekorácie, okná, dvere a iné zariadenia. Žeriav potom pomáhal strhávať oceľovú konštrukciu pripevnenú k jadru a hlbokým väzníkom tvoriacim vnútornú kostru budovy. Demolácia mala byť dokončená už koncom roka 2020, lenže požiar na elektrickom vedení si v októbri 2020 – vo fáze, keď už bola budova zbúraná po 30. poschodie – vyžiadal evakuáciu stavby a spôsobil niekoľkomesačné zdržanie. Búranie budovy tak nakoniec trvalo iba o čosi menej ako jej stavba v rokoch 1957 až 1960.
Union Carbide sa stala druhou najvyššou budovou sveta, ktorá bola dosiaľ demolovaná (vyššia bola už iba veža AXA Tower v Singapure s výškou 235 m, ktorú rozobrali v tomto roku). Ukázalo sa, že aj napriek problémom je rozobratie stavby najbezpečnejším a najekologickejším spôsobom, ako sa jej zbaviť. V súčasnosti je spomedzi tisícov demontáží, ktoré neustále vo svete prebiehajú, drvivá väčšina práve takto nevzrušujúca. Neznamená to však, že časy efektných odstrelov stavieb sa už skončili.
R, foto Pixabay
