Výskum zrecyklovaných kníh poskytuje nové informácie o stredovekej knižnej kultúre na území súčasného Slovenska.
Takmer celý stredovek si ľudia museli vystačiť s ručne písanými knihami, teda s rukopismi. Ich tvorba bola dlhá, preto aj drahá, no zároveň sa vyrábali v takej kvalite, aby vydržali čo najdlhšie. Niektorým knihám sa to podarilo až do súčasnosti, čo umožnila predovšetkým trvácnosť pôvodných materiálov. Až do 15. storočia bola väčšina stránok kníh vyrobená z pergamenu, teda z upravenej kože hospodárskych zvierat. Knižné dosky neboli z papiera alebo z lepenky, ale z drevených dosiek, ktoré boli navyše potiahnuté kožou.
Nový život starých kníh
Málokto si mohol dovoliť vlastniť rukopis a ani knižnice vtedajších významných cirkevných inštitúcií sa nevyrovnali zbierkam bežnej súčasnej domácnosti. Napríklad kolegiátna Bratislavská kapitula pri Kostole (v súčasnosti Dóme) svätého Martina mala podľa súpisu z roku 1425 iba 83 kníh. Aj napriek tomu sa mohol stať nejaký zväzok nepotrebným. Keď pôvodný majiteľ nenašiel kupca, tak ho predal aspoň kníhviazačovi. Ten ho následne rozobral a vzácne materiály použil pri vyrábaní väzby nového rukopisu, čím si ušetril prostriedky a súčasným bádateľom nevedomky umožnil vytvoriť si obraz o knihách, ktoré boli pôvodne odsúdené na zánik.
Najväčšiu vlnu recyklácie stredovekých rukopisov spôsobil vynález kníhtlače v polovici 15. storočia. Lacnejšie tlačené knihy rýchlo nahrádzali rukopisné, no tie nekončili na smetisku, ale často práve vo väzbách nových zväzkov. Kníhviazači najčastejšie rozrezali odolné pergamenové listy rukopisu a použili ich zvyčajne ako obal zväzku alebo ich zakomponovali do iných častí knižnej väzby. Takáto recyklácia stredovekého materiálu prebiehala až do začiatku 18. storočia. Fragmenty stredovekých rukopisov tak môžeme nájsť v rôznych slovenských historických knižniciach. Vlastnia ich aj archívy, pretože magistráty miest v 16. a 17. storočí tiež využívali recyklovaný pergamen na tvorbu obalov úradných kníh.
Tisíce zachovaných fragmentov
Na Slovensku sa do súčasnosti zachovalo približne 200 stredovekých rukopisov. Doterajší výskum fragmentov ukazuje, že by sa v pamäťových inštitúciách našej krajiny dalo nájsť niekoľko tisíc dosiaľ neznámych materiálov zo stredoveku. Zlomky rukopisov tak môžu výrazne ovplyvniť pohľad na knižnú kultúru územia súčasného Slovenska v stredoveku.
Ak je fragment čitateľný, tak sa dá pristúpiť k identifikácii textu, určeniu približného času napísania a v niektorých prípadoch aj miesta pôvodu. Len raritne sa stáva, že materiál má priamo na sebe napísaný dátum alebo aspoň obdobie vzniku. Bez explicitnej zmienky sa teda výskumník musí spoľahnúť na metódy paleografie, teda vedy, ktorá skúma vývoj písma. Na základe zmeny v jeho celkovom charaktere a v tvaroch jednotlivých písmen dokáže určiť minimálne to, v akom polstoročí vznikla zachovaná časť dokumentu. Zatiaľ najstarším objaveným fragmentom je text ranokresťanského autora Prudentia napísaný na prelome 9. a 10. storočia a uložený v Slovenskom národnom archíve.
Hudba aj astronómia
Z obsahového hľadiska sú zachované fragmenty väčšinou (okolo 60 %) liturgickými textami. Pôvodne určovali kňazom, ako majú vykonávať rôzne bohoslužby. Približne polovica z týchto kníh je notovaná, vďaka čomu máme doklady o hudobnom cítení stredovekého človeka. Niekedy sa na nich dochovajú aj vzácne iluminácie. Zdalo by sa, že liturgické knihy nenesú žiadnu zaujímavú historickú informáciu. No s ich textami a melódiami sa stretával takmer každý stredoveký človek aspoň raz do týždňa, čiže mali výrazný vplyv na tvorbu vtedajšej kultúry.
Zvyšné nálezy sú nemenej zaujímavé. Medzi fragmentmi nájdeme latinské gramatiky, právne pojednania, životopisy svätcov, v Archíve mesta Košice sú dokonca zachované dva listy z rukopisu opisujúceho výrobu a použitie preháňadiel alebo aj astronomické tabuľky popisujúce pohyb Slnka a Mesiaca.
Výskum fragmentov je zatiaľ mladým odvetvím a mnoho historických materiálov v knižniciach a v archívoch čaká na objavenie, čo sľubuje do budúcnosti nové a zaujímavé poznatky.
Mgr. Eduard Lazorík
Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i.
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
