Počas vesmírnych letov trvajúcich šesť mesiacov alebo dlhšie môže u astronautov dôjsť k významnému úbytku kostnej hmoty. Kosti sú živý orgán. Sú aktívne a neustále sa prestavujú, objasňuje Leigh Gabelová, kineziologička na Univerzite v Calgary v Kanade. Bez gravitácie však strácajú pevnosť.
L. Gabelová a jej kolegovia sledovali 17 astronautov, 14 mužov a tri ženy v priemernom veku 47 rokov, ktorí strávili vo vesmíre štyri až sedem mesiacov. Počítačovou tomografiou sledovali štruktúru ich kostí, píšťaly v predkolení a vretennej kosti v predlaktí. Astronauti, ktorí boli vo vesmíre menej ako šesť mesiacov, dokázali po roku v zemskej gravitácii opäť získať pôvodnú pevnosť kostí. U tých, ktorí boli vo vesmíre dlhšie, však došlo k trvalému úbytku hmoty v píšťalách, ktorý zodpovedal desaťročnému starnutiu. Ich kosti v predlaktí nevykazovali takmer žiadny úbytok, zrejme preto, že nenesú váhu. Podľa výskumníka Stevena Boyda by viac cvičení so záťažou vo vesmíre mohlo pomôcť zmierniť úbytok kostnej hmoty. Kosti dodáva pevnosť celý rad vzpier a nosníkov. Keď tieto tkanivá, nazývané trabekuly, zmiznú, nemôžete ich obnoviť, ale môžete posilniť tie, ktoré zostali, vysvetľuje.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
