Na bratislavskej univerzite, známej ako Academia Istropolitana, pôsobili významní učenci tej doby z viacerých európskych krajín. Takým bol aj bavorský učenec Johannes Müller-Regiomontanus.
Tento významný matematik a astronóm sa narodil v bavorskej dedinke Unfinden neďaleko Kráľovca (Königsberg) 6. júna 1436. Johannesov otec bol miestny mlynár (po nemecky Müller), a tak na základe povolania otca a latinskej formy názvu Königsbergu (Regiomontanus) sú odvodené jeho mená.
Bratislavský profesor
Univerzitné štúdiá absolvoval v Lipsku a vo Viedni. Vo Viedni nielen nadviazal osobné priateľstvo so svojím konškolárom, neskorším významným univerzitným profesorom astronómie Georgom von Peuerbachom (1423 – 1451), ale ako jeden z prvých tu aj uskutočňoval pravidelné meteorologické pozorovania.
Pôsobil na univerzite v talianskej Padove a neskôr vo Viedni. Keď kráľ Matej Korvín založil v roku 1465 Academiu Istropolitanu v Bratislave, Regiomontanus prijal v roku 1467 pozvanie kancelára univerzity a začal tu vyučovať. Prednášal matematiku a astronómiu. Spolu s ním prišiel do Uhorska aj poľský kňaz, matematik a astronóm Marcin Bylica (1434 – 1493). Pre novozaloženú univerzitu spoločne vypracovali horoskop a zostavili astronomické tabuľky, ktoré vyšli tlačou vo viacerých vydaniach, po prvý raz v roku 1475 v Norimbergu (používal ich aj Krištof Kolumbus pri svojej ceste do Ameriky). Ako univerzitný profesor v Bratislave robil už v roku 1467 astronomické pozorovania Marsu a Jupitera, pozoroval planéty a vyratúval ich dráhy. Mimoriadny význam majú jeho výpočty pohybov planét za roky 1475 až 1506, ktorými ovplyvnil tvorbu heliocentrického systému. Mnohí ho aj preto považujú za predchodcu Mikuláša Kopernika.
Od roku 1468 bol v službách kráľovského dvora v Budíne. Z Uhorska odišiel v roku 1471 a usadil sa v Norimbergu. Na pozvanie pápeža Sixta IV. (1471 – 1484) odišiel v roku 1476 do Ríma, aby sa spolupodieľal na reforme kalendára, no ešte v tom istom roku – 6. júla – tu zomrel.
Jakubova palica
Johannes Regiomontanus uskutočnil veľkú revíziu astronomických tabuliek, ktoré dal ešte v 13. storočí vypracovať kastílsko-leónsky kráľ Alfonz X. Múdry (1252 – 1284). Na základe tejto práce potom v roku 1454 zostavil efemeridy (údaje o zdanlivej polohe pohyblivých astronomických objektov v určitomm čase) pre roky 1475 až 1506.
Do praxe zaviedol vtedy už storočnú myšlienku – Jakubovu palicu. Bol to veľmi jednoduchý prístroj na meranie uhlov. Jeho základom bola asi pol druha metra dlhá štvorhranná tyčka so stupnicou, po ktorej sa posúvala priečna tyčka. Jakubovou palicou sa merali uhlové vzdialenosti Slnka a hviezd nad obzorom, ale využívali ju aj zememerači.
Johannes Regiomontanus sa zaoberal aj trigonometriou a trigonometrickými funkciami. Sám vytvoril šesťmiestne tabuľky funkcie tangens a krátko po príchode do Uhorska – už na Vianoce 1467 – dokončil svoje významné dielo Tabulae primi mobilis, v ktorom uverejnil aj svoje mimoriadne podrobné tabuľky funkcie sinus. Táto práca vyšla v Augsburgu až v roku 1490, ale potom mala ešte niekoľko desiatok vydaní. Objavil aj piate dokonalé číslo (33 550 336).
Venoval sa teórii, popisu a konštrukcii astronomických prístrojov, ktoré podľa jeho náčrtov zhotovovali Marcin Bylica a viedenský mechanik, dominikán P. Johann Dorn (1430 – 1509). Viaceré prístroje opísal vo svojich dielach, ktoré doplnil kresbami. Už v roku 1469 napísal spisok o torquete. Išlo o prístroj, ktorým priamo merali ekliptické súradnice.
V tých časoch už bolo jasné, že teória pohybu planét je zastaraná a treba revidovať aj juliánsky kalendár. Venoval tomu dve diela – Calendarium, ktoré vyšlo v Norimbergu v roku 1473, a De reformatione calendarii (O reforme kalendára), ktoré uzrelo svetlo sveta v roku 1484 v Benátkach.
V okruhu jeho vedeckých záujmov boli aj hydrostatika, optika, ale dokonca aj hudba. V Norimbergu vlastnil tlačiareň, ktoré bola v Európe, a teda aj na svete vôbec, jedna z prvých. Tlačili v nej aj jeho viaceré diela.
RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora
