Vedci nahradili v graféne niektoré atómy uhlíka atómami bóru a dusíka, tým vznikol dvojrozmerný polovodič.
Polovodiče, tenké ako priemer jedného atómu, prestali byť len vedeckou fikciou. Medzinárodnému vedeckému tímu pod vedením profesora Axela Endersa z univerzity v nemeckom Bayreuthe sa podarilo vyvinúť dvojrozmerný materiál – teda materiál s jednoatómovou hrúbkou – ktorý môže byť revolučným prínosom pre elektroniku. Vďaka svojim polovodičovým vlastnostiam je nový materiál oveľa vhodnejší pre špičkové elektronické aplikácie než grafén, ktorého objav v roku 2004 znamenal prelom vo vede. Grafén je sto až dvesto ráz pevnejší ako oceľ a je vynikajúcim vodičom tepla i elektrického prúdu. Elektróny však môžu cezeň tiecť takpovediac nerušene pri akomkoľvek aplikovanom napätí, takže nemá zreteľne definované stavy zapnutia a vypnutia. Z tohto dôvodu nie je grafén vhodný pre väčšinu elektronických zariadení. Potrebné sú polovodiče, pretože len nimi možno zabezpečiť prepínanie medzi zapnutým a vypnutým stavom, vysvetlil prof. Enders. Ten prišiel s myšlienkou nahradiť niektoré atómy uhlíka v graféne atómami bóru a dusíka, čím vznikne dvojrozmerná mriežka s vlastnosťami polovodiča. Premeniť tento nápad na realitu sa mu podarilo v spolupráci s vedcami z univerzity v poľskom Krakove a americkými partnermi z University of Nebraska-Lincoln, State University of New York, Boston College a Tufts University. Inovatívny materiál obsahujúci uhlík, bór a dusík má anglický chemický názov Hexagonal Boron-Carbon-Nitrogen (hexagonálny bór-uhlík-dusík), v skratke h-BCN.
RM, foto Axel Enders
