Nikdy nemáme definitívne pravdu
Známy americký teoretický fyzik patril k najoriginálnejším osobnostiam vedeckého sveta svojej doby. F. J. Dyson o ňom napísal: Z polovice génius, z polovice klaun. Napriek tomu, že mal pomerne otvorenú, priateľskú a veselú povahu s neuhasiteľnou túžbou po dobrodružstve, dokázal žiť s pochybnosťami a neistotami.
Narodil sa v New Yorku (USA) ako syn bieloruského prisťahovalca. Vyštudoval MIT i univerzitu v Princetone (doktorát, 1942). Pracoval na projekte atómovej bomby v Los Alamos (1943 – 1945). Po výbuchu 16. 7. 1945 v Alamogorde poznamenal: Mali sme perfektnú teóriu, ale do posledného okamihu som si nebol istý, či sa príroda naozaj správa podľa našich výpočtov. Urobila presne to, čo sme vypočítali. Neskôr prednášal na Cornelovej univerzite a Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene. Výskum a vysokoškolská výchova sa u neho prelínali v nerozlučnej jednote. Chcel som najmä, aby ste dokázali oceniť nádheru tohto sveta a vedeli naň pozerať aj fyzikálnym spôsobom, lebo som presvedčený, že to patrí k hlavnej časti skutočnej kultúry dnešných čias… aby vynikla nádhera a zázračnosť sveta okolo nás… Nič síce neviem, ale toľko zase viem, že všetko je zaujímavé, ak to študujete dostatočne hlboko. Jeho Prednášky o fyzike (1966) sa stali fyzikou s ľudskou tvárou. Veda je snaha porozumieť správaniu sa prírody… Veda je snaha pochopiť nejaký jav, založená na princípe, že to, čo sa deje v prírode, je pravdivé a slúži na overenie každej teórie, ktorá chce daný jav objasniť… Princíp oddeľovania pravdy od nepravdy pomocou experimentu a nazbieraná suma vedomostí, ktorá je konzistentná s týmto princípom – to je veda.
Sám vedecky pracoval nielen v oblasti kvantovej teórie poľa, fyziky elementárnych častíc a teórie gravitácie, ale aj v oblasti teórie beta rozpadu, všeobecnej teórie relativity a prispel k rozvoju teórie kvarkov. Pripravil matematický aparát kvantovej elektrodynamiky (1949). Vymyslel aj pomôcku Feynmanove diagramy na grafické znázornenie reakcií medzi elementárnymi časticami. Za vypracovanie základných princípov kvantovej elektrodynamiky získal s Š. Tomonagom a J. Schwingerom Nobelovu cenu (1965). Za veľký prínos v rozvoji fyzikálnomatematických vied dostal Einsteinovu cenu (1954). Vo vede je bezpodmienečne nevyhnutné pochybovať; ak má veda kráčať vpred, je absolútne nevyhnutné, aby v nej bola zakódovaná neistota… Nič nie je úplne isté či dokázané nad akúkoľvek pochybnosť… Veda zhromažďuje stále viac faktov, ich výsledkom nie je žiadna absolútna istota, ale zistenie, že toto alebo tamto je viac alebo menej pravdepodobné. Bol aj členom komisie na vyšetrenie príčin katastrofy raketoplánu Challenger (1986). Nech sú malou spomienkou na neho aj jeho postrehy: Základnou funkciou ľudstva je poznanie. Ak táto funkcia odumrie, potom sa existencia ľudstva stane nezmyselná… Nikdy nemáme definitívne pravdu. Môžeme si byť istí iba tým, že sa mýlime… Fyzika nie je najdôležitejšou vecou. Tou je láska.
Dušan Jedinák
