Rotujúca vesmírna stanica

Myšlienka použiť odstredivú silu na vytvorenie pocitu gravitácie vo vesmíre sa zrodila už v roku 1903. Prišiel s ňou ruský vedec Konstantin E. Ciolkovskij.

Konstantin Eduardovič Ciolkovskij (1857 – 1935) bol presvedčený, že život v nulovej gravitácii vytvorí v ľudskom tele zmätok. Preto načrtol dizajn toroidnej vesmírnej stanice podobnej kolesu bicykla, ktorá by sa otáčala vo vesmíre, pričom zotrvačnosť a odstredivá sila by mohli vytvoriť určitý druh falošnej gravitácie a ťahať veci smerom k vonkajšiemu obvodu kolesa. Ľudia v nej by tak namiesto vznášania sa a straty hustoty kostí a svalovej hmoty mohli chodiť po podlahe ako na rodnej planéte. V 50. rokoch 20. storočia túto myšlienku spopularizoval nemecký vedec Wernher von Braun (1912 – 1977). Vypracoval koncept toroidnej rotujúcej vesmírnej stanice s priemerom 76,2 m (250 stôp), ktorá sa považovala za kľúčový stavebný prvok potrebný na to, aby sa človek dostal na Mesiac. Napokon to však nebolo nutné.

Ako ruské koleso

V čase, keď sa rozbieha nové kolo vesmírnych pretekov, no teraz už v podobe konkurenčného boja medzi súkromnými firmami, sa vedci nazdávajú, že prišiel čas oprášiť túto myšlienku. Nadácia Gateway, ktorá zhromažďuje nadšencov vesmíru a vedie ju komerčný pilot a inštruktor lietania John Blincow, publikovala na YouTube 25-minútové video, ktoré naznačuje plány nadácie na vytvorenie toho, čo nazývajú von Braunovou rotujúcou kozmickou stanicou. Vyzerá ako obrovské orbitálne ruské koleso, pričom vedci pôvodný von Braunov dizajn doplnili niekoľkými obývacími modulmi okolo vonkajšieho kruhu a so samostatnou prístupovou rúrou, aby sa nemuselo prechádzať cez všetky moduly. Tie sú oddelené zvláštnymi dopravnými potrubiami vedúcimi k únikovým vozidlám, takže každý sa k nim môže v prípade núdze rýchlo dostať. Gravitácia v obývacích moduloch je závislá od toho, ako rýchlo sa stanica točí. Súčasťou návrhu sú štyri výťahy, ktoré odvážajú ľudí a tovar zo stredovej časti s nulovou gravitáciou, fungujúcej ako prístav pre prichádzajúce vesmírne lode. Gateway chce zostrojiť takúto stanicu na obežnej dráhe z prefabrikovaných modulov. Jednotlivé sekcie by zložili vo vesmíre buď stavební robotníci, alebo robotické zariadenia. Nadácia by potom moduly predávala vesmírnym agentúram, súkromným vesmírnym spoločnostiam a každému, kto má dostatok peňazí na kúpu jedného z nich. Súčasťou by boli aj vily pre ultrabohatých a luxusné hotelové moduly na vesmírnu turistiku.

Peniaze z lotérií?

Hoci pôvodná von Braunova vesmírna stanica bola koncipovaná čisto ako výskumná platforma, Gateway plánuje skutočné rotujúce vesmírne mesto s priemerom 488 metrov a obrovskou pristávacou plošinou pre vesmírne lode. Zaujímavý nápad, ale kde naň vziať peniaze? Veď vybudovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice aj bez umelej gravitácie a jej udržiavanie stálo v rokoch 1998 – 2015 až 150 miliárd dolárov, čím sa stala pravdepodobne najdrahšou vecou, ktorá sa kedy postavila. Gateway si však myslí, že má riešenie. Chce využiť silu lotérie. Výnosy z lotérií v USA sú na úrovni 70 miliárd dolárov, na celom svete získali viac ako 300 miliárd dolárov, píše sa na webovej stránke Gateway. Riešením by teda mohla byť celosvetová lotéria na vesmírnu dovolenku. Okrem toho by nadácia získavala peniaze aj zo systému plateného členstva a pomôcť by mohli aj príspevky od súkromných spoločností a vlády.

R

V spolupráci s PC Revue, www.pcrevue.sk

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 05/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.