Hoci nájsť v prírode niečo v dokonalej rovine je azda nadľudská úloha, mnohé diela človeka, najmä stavby, ju potrebujú. A tak človek zostrojil vodováhu.
Aj keď Egypťania pri stavbe pyramíd nemali k dispozícii vodováhu, vedeli, že najspoľahlivejším nivelačným prístrojom je vodná hladina. Na mieste, kde mala stáť pyramída, vyhĺbili kanál, do ktorého priviedli vodu z Nílu. Po celom stavenisku potom robotníci vyhĺbili sieť kanálikov a napustili ich, aby mohli zamerať základ budúcej stavby. Pomocou tejto jednoduchej, ale účinnej metódy sa dala dosiahnuť pomerne veľká presnosť. Trvalo niekoľko dlhých storočí, než svetlo sveta uzrel prístroj podobný súčasnej vodováhe. Pričinil sa o to francúzsky amatérsky matematik a vedec Melchisédech Thévenot (1620 – 1692), ktorý to neskôr dotiahol až na kráľovského knihovníka Ľudovíta XIV. Nevieme síce, kedy presne zostrojil prvú vodováhu, no určite to bolo pred 2. februárom 1661. Takýto dátum sa totiž uvádza v Thévenotovom liste holandskému matematikovi a astronómovi Christiaanovi Huygensovi (1629 – 1695), v ktorom opisuje vznik a fungovanie jeho najnovšieho prístroja. Takmer doplna naplnil sklenú skúmavku alkoholom tak, aby tam vznikol priestor na vzduchovú bublinu, skúmavku zatavil a namontoval ju na kamenné pravítko s pozorovacím objektívom, pričom poloha bubliny v trubici indikovala, či je prístroj vo vodorovnej polohe – voilà, a prvá vodováha bola na svete. Francúzsky milovník vedy rozoslal detaily svojho vynálezu aj iným bádateľom, no jeho prístroj sa nestretol s väčším ohlasom, a to aj napriek tomu, že francúzsky astronóm Adrien Auzout (1622 – 1691) odporučil, aby Kráľovská akadémia vied zobrala Instrumentum Thevenotianum, ako sa prvá vodováha nazývala, na expedíciu na Madagaskar v roku 1666. Prešlo storočie a k Thevenotovmu vynálezu sa vrátil taliansky fyzik Felice Fontana (1730 – 1805), ktorý v roku 1775 vytvoril v mieste vzduchovej bubliny podtlak, čo umožnilo ešte presnejšie meranie. Keď ďalší zlepšovatelia prišli na to, že sklená trubica, v ktorej je bublina, by mala byť mierne ohnutá, aby bublina prirodzene spočívala v strede, najvyššom bode, vodováha sa vydala na víťaznú cestu po stavbách sveta. Vďaka tomuto jednoduchému prístroju, ktorý pracuje na princípe Archimedovho zákona (bublinkové vodováhy) alebo na princípe spojených nádob (hadicové vodováhy), môžu byť diela ľudí rovnejšie a rovnejšie. Závisí to od ich používateľov…
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
R
foto wikipédia
