Komunikovať a rozprávať sa nie je jedno a to isté. Komunikácia je poslanie signálu, ktorý môže vyvolať odozvu. Keď stlačíte tlačidlo na ovládači a vypne sa televízor, úspešne ste preniesli informáciu.
Jazyk je štruktúrovaná komunikácia, ktorá má svoje pravidlá, gramatiku a slovnú zásobu. Musíme sa ho učiť, no potom nám umožňuje prenášať informácie na oveľa komplexnejšej a hlbšej úrovni.
Veľryby, delfíny a vtáky
Vieme, že so zvieratami sa dá komunikovať. Napríklad informácia chystá sa večera typicky prejde hladko a vyvolá značnú odozvu. To však neznamená, že nám zvieratá skutočne rozumejú – vedia však prijímať signály. Dlho sa usilujeme prísť na to, či majú zvieratá svoju reč, a ak áno, či sa ju dokážeme naučiť. Rozprávajúce sa zvieratá poznáme z rôznych mýtov a rozprávok. Umelá inteligencia (AI) sľubuje, že to môže dosiahnuť v reálnom svete.
Viac než len bežnú zvieraciu komunikáciu na úrovni chcem jesť či chcem sa páriť už poznáme. Krásnym príkladom sú veľrybie piesne, ktoré majú svoje nárečia a veľryby sa ich od seba učia. Delfíny komunikujú inak s mláďatami ako s dospelými jedincami a vtáky zasa uprednostňujú známe piesne. To však ešte neznamená, že ide o jazyk – ten má mať svoju jasnú štruktúru.
Frekvencie výskytu
Istý náznak poskytuje výskum delfínov, ktorý ukázal, že ich zvuky spĺňajú tzv. Zipfov zákon. Pre ľudský jazyk, napríklad slovenčinu, platia isté štatistické pravidlá. Napríklad koľkokrát sa v jazyku vyskytuje písmeno e častejšie než ľ či koľkokrát je slabika ma bežnejšia ako su, alebo koľkokrát je bežnejšie slovo pes než rád. Pomer výskytu je univerzálny vo všetkých ľudských jazykoch a niečo podobné sa objavuje aj pri zvukoch delfínov.
Znamená to teda, že sa delfíny rozprávajú? Nie. Ono je to skôr nutná než postačujúca podmienka a táto pravidelnosť môže mať v princípe aj iné zdôvodnenie. Posmeľuje však výskumníkov v bádaní. Máme nástroj, umelú inteligenciu, ktorá sa úspešne popasovala s ľudskou rečou. Celkom dobre nám vďaka nej stroje dokážu rozumieť a my čoraz viac dumáme, či už stroje myslia tak trochu ako my, alebo to len dobre fingujú (a či je v tom vlastne rozdiel).
Pokrok vďaka AI
Asi teda nie je prekvapivé, že sa umelú inteligenciu na analýzu zvukov zvierat pokúsilo aplikovať hneď niekoľko skupín. Identifikovať zvieratá podľa zvukov je v podstate triviálne. Je lákavé tým zvukom pripísať význam, no to môže byť zavádzajúce. V princípe vám nič nebráni spraviť AI, ktorá zanalyzuje šumenia listov na breze a napíše vám, že strom si myslí, že je dnes pekné počasie. To však ešte neznamená, že si to strom naozaj myslí.
Keď sa AI učila ľudskú reč, potrebovala množstvo kvalitných údajov. Keby sme mali Wikipédie veľrybích piesní a delfínie Reddity, možno by nám už teraz vedela povedať, či sa zvieratá rozprávajú, alebo nie. Jeden zo zaujímavých kandidátov s názvom Project CETI práve takéto údaje zbiera. Tie budú musieť byť spracované, zanalyzované a potom sa možno dočkáme náznaku odpovede. Je to nádejný a fascinujúci výskum. Na odpoveď na otázky, či sa zvieratá naozaj rozprávajú a ako s nimi komunikovať, si ešte musíme počkať.
Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space. Vedátora môžete sledovať aj prostredníctvom bezplatnej mobilnej aplikácie.
