Keď sa rozprávajú ľudia, striedajú sa a prispôsobujú načasovanie odpovedí. Analýza 20-minútovej vokálnej výmeny zahŕňajúca 15 dospelých samíc makaka japonského (Macaca fuscata) odhalila, že aj opice sa správali podobne ako ľudia – menili konverzačné pauzy v závislosti od toho, ako rýchlo ostatné odpovedali. Nie je však jasné, či opice skutočne rozprávali obdobným spôsobom, ako konverzujú ľudia. Aj keď makaky majú vokálne vybavenie na tvorbu slov podobné ľudskému, ich mozgy nie sú schopné premeniť svoj vokálny potenciál na reč podobnú našej. Primáty namiesto toho komunikujú vrčaním, hrkútaním a inými zvukmi. Dĺžka páuz medzi týmito zavrčaniami a hrkútaniami sa však do istej miery zhoduje s dĺžkami páuz v ľudskej reči, objasňuje spoluautorka štúdie etnologička Noriko Katsuová z Tokijskej univerzity. Výskumníci analyzovali 64 vokálnych výmen medzi aspoň dvoma opicami. Tím zistil, že stredná časová dĺžka medzi koncom volaní jednej opice a začiatkom druhej bola 250 milisekúnd, čo sa podobá priemerným 200 milisekundám v konverzačnej pauze medzi ľuďmi. To robí medzeru makakov v striedaní rozprávania jednou z najkratších páuz zatiaľ nameraných pri primátoch okrem človeka. Rýchly čas odpovedania zasa naznačuje, že makaky nevolajú len zo zvyku, ale striedajú sa a koordinujú svoju vokalizáciu. Tá nie je statická a automatická, ale dynamická a konverzačná, hovorí Isaac Schamberg, primatológ na Harvardovej univerzite, ktorý sa však nezúčastnil na štúdii.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
