Z meteorologického hľadiska je december zimným mesiacom už od svojho prvého dňa. Zimný slnovrat sa však začne až 21. decembra 2022 o 22:48 h. V tej chvíli Slnko na svojej zdanlivej púti po oblohe dosiahne najjužnejší bod svojej dráhy a začne sa vracať späť na sever.
Symbolické znovuzrodenie Slnka odpradávna radilo zimný slnovrat medzi najväčšie sviatky roka. Bol to čas magických rituálov, ktoré mali človeku zabezpečiť zdravie, silu, bohatú úrodu a odvrátiť nešťastie i choroby od rodiny. Ľudia si vysväcovali príbytky a hospodárske budovy, uctievali si zvieratá a vyháňali z domov zlých duchov. Dievčatá sa venovali ľúbostným čarám, ktoré im mali zabezpečiť dobrý vydaj. K zvykom patrilo aj uzmierovanie sa rozhádaných susedov: nový rok sa nemal začínať hádkami a zlobou.
Najkratšie dni
Na severnej pologuli zimný slnovrat znamená najkratší deň a najdlhšiu noc v roku a tiež najnižšiu poludňajšiu výšku Slnka nad obzorom. Dalo by sa očakávať, že Slnko vychádza najneskôr a zapadá najskôr, ale je to iba polovičná pravda. Najskoršie západy v roku zažívame už okolo 11. decembra, keď sa napríklad v okolí Bratislavy Slnko skryje za juhozápadný obzor o 15:57:42 h. V ďalších dňoch si už svoj pobyt na oblohe začne opäť sekundu po sekunde predlžovať a západ sa začne posúvať na neskôr.
Najneskorší ranný východ Slnka však nastane až 5. januára o 7:41:25 h. Na príčine je nepravidelný zdanlivý pohyb Slnka na oblohe. Zem okolo Slnka neobieha po kruhovej, ale po eliptickej dráhe. Navyše ekliptika, teda rovina, v ktorej naša planéta obieha okolo Slnka, je naklonená k zemskému rovníku pod uhlom 23,5 stupňa. Tieto nepravidelnosti spôsobujú, že zatiaľ čo sa západy Slnka už viac neskracujú, jeho východy sa oneskorujú až do začiatku januára. Stále však platí to, čo nás učili v škole: najkratší deň v roku býva pred Vianocami a v tomto roku najväčšie časové rozpätie medzi západom a východom Slnka nastane 21. decembra. Napríklad v Bratislave vyjde Slnko o 7:38 h a zapadne o 15:59 h a deň bude trvať iba 8 hodín a 21 minút.
Vianočné oteplenie
K pravej vianočnej atmosfére určite patria sneh a mráz. Štatisticky je však snehová pokrývka v Stupave veľkou vzácnosťou. V posledných rokoch práve v období Vianoc zažívame singularitu v počasí – vianočné oteplenie. Táto singularita je skutočne výrazná a aj naši predkovia tento pomerne pravidelný jav zvečnili do pranostiky: Na Adama a Evu čakajme oblevu. Celé biele vianočné sviatky sme v Stupave mali len v rokoch 1994, 2001 a 2002. Do štatistiky som zahrnul iba dni so súvislou snehovou pokrývkou (aspoň 1 cm). Zo štatistiky vyplýva pravdepodobnosť výskytu snehovej pokrývky na Štedrý deň pod 10 %, na 1. sviatok vianočný o pár percent viac a najväčšia pravdepodobnosť je na 2. sviatok vianočný. Najviac snehu sa vyskytlo počas Vianoc v roku 1994, keď bolo v Stupave nameraných 14 cm snehu.
Najchladnejšie sviatky sme prežívali v roku 2003, keď minimálna teplota 25. decembra poklesla na -13,5 °C, ale išlo o holomrazy, snehu bolo nemerateľné množstvo. Veľmi chladné boli aj sviatky ešte v rokoch 1996 a 2001, počas ktorých sa minimálne teploty dostávali veľmi ľahko aj pod -10 °C. Najteplejší Štedrý deň sme prežili v roku 2014, keď sme v Stupave namerali až 13,3 °C.
Peter Štefančin
pocasiepodlupou.sk
