Počet prípadov kožných nádorov neustále stúpa u čoraz mladších ľudí, a to aj napriek tomu, že týmto ochoreniam vieme vo veľkej miere správnym a zodpovedným prístupom predchádzať. O tom, ako reaguje naša pokožka na slnečné žiarenie a ako sa chrániť pred jeho škodlivými účinkami, sme sa rozprávali s dermatovenerologičkou Petrou Milko.
Čím sa zaoberá dermatovenerológia?
Dermatovenerológia je odbor medicíny, v ktorom sa spájajú dve medicínske špecializácie – dermatológia a venerológia. Dermatológia sa zameriava na diagnostiku, liečbu a prevenciu ochorení kože, slizníc a kožných adnexov – vlasov, nechtov, potných a mazových žliaz. Venerológia sa zaoberá diagnostikou, liečbou a prevenciou sexuálne prenosných infekcií.
Z čoho sa skladá ľudská koža?
Ľudská koža sa skladá z troch hlavných častí – epidermis (pokožka), dermis (korium, zamša) a hypodermis (tela subcutanea, podkožné väzivo). Každá z týchto častí má svoju charakteristickú stavbu a funkciu. Dôležitou súčasťou celého systému sú aj kožné adnexy – prídavné orgány, kam radíme vlasy, chlpy, nechty a exokrinné žľazy.
Aké je zloženie pokožky?
Epiderma alebo pokožka je najvrchnejšia vrstva kože. Tvorí ju viacvrstvový dlaždicový epitel a skladá sa z piatich podvrstiev podľa typu buniek. Väčšinu buniek pokožky tvoria keratinocyty, ďalej tu nájdeme melanocyty, Langerhansove a Merkelove bunky.
Čo sú melanocyty a aká je ich funkcia?
Melanocyty sú bunky syntetizujúce kožný pigment melanín. Pri vystavovaní nechránenej kože UV žiareniu prenášajú melanín do vrchných vrstiev kože ku keratinocytom, kde sa melanín ukladá ponad bunkové jadro a chráni tak jadro a DNA pred škodlivým pôsobením UV žiarenia. To je vlastne zhnednutie kože. Je to jeho základná ochrana. Ich primárnou funkciou je teda ochrana kože pred škodlivými účinkami slnečného žiarenia.
Čo patrí medzi funkcie kože?
Koža má veľa dôležitých funkcií. Pôsobí ako ochranná bariéra medzi vonkajším prostredím a vnútornými orgánmi tela. Chráni pred vonkajšími fyzikálnymi vplyvmi (poranenie, slnečné žiarenie), chemickými aj biologickými (mikroorganizmy). Termoregulačná funkcia nám udržiava konštantnú teplotu tela. Je orgánom hmatu, má veľké množstvo buniek citlivých na tlak, teplo, chlad, bolesť či svrbenie. Má aj exkrečnú funkciu, vďaka ktorej sa vylučujú pot a maz. Metabolická funkcia zabezpečuje tvorbu vitamínu D a metabolizmus iných látok. Je naším najväčším imunitným orgánom. Zároveň má aj veľmi podstatnú psychosociálnu úlohu.
Čo je UV žiarenie a ktoré jeho typy sú pre nás dôležité?
Pre organizmy na Zemi je najintenzívnejším zdrojom UV žiarenia slnko.
Ultrafialové žiarenie je elektromagnetické žiarenie, biologicky najaktívnejšia časť slnečného žiarenia s vlnovou dĺžkou od 100 do 400 nm. Delí sa na dlhovlnné ultrafialové žiarenie pásma A (UVA; 320 až 400 nm), strednovlnné ultrafialové žiarenie pásma B (UVB; 280 až 320 nm) a krátkovlnné ultrafialové žiarenie pásma C (UVC; 100 až 280 nm). Pre nás sú dôležité UVA a UVB žiarenia, ktoré majú vplyv na našu kožu. UVC má najväčšiu energiu, atmosférou však v podstate neprechádza.
MUDr. Petra Milko ukončila štúdium medicíny na 1. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po absolvovaní univerzity pôsobila v okresnej nemocnici na severe Česka a následne svoje skúsenosti a prax prehĺbila na Dermatovenerologickej klinike 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Po návrate na Slovensko pôsobí ako dermatovenerológ v súkromnej kožnej ambulancii. Pravidelne sa zúčastňuje tuzemských i zahraničných kongresov a seminárov a je členkou viacerých odborných spoločností. Prostredníctvom sociálnych sietí pod pseudonymom Doktorkou z lásky sa snaží šíriť informácie o prevencii a komplexnej starostlivosti o kožu a zdravie.
Poznanie interakcie slnečného žiarenia a kože je základom pre pochopenie patogenézy, diagnostiky a liečby viac ako 100 kožných ochorení. Účinok UV žiarenia v koži je daný hĺbkou jeho prieniku. Pri dopade žiarenia na kožu dochádza k jeho lomu, časť žiarenia sa od kože odrazí, ale väčšina preniká do hĺbky. Čím má žiarenie dlhšiu vlnovú dĺžku, tým preniká hlbšie. UVB preniká iba do vrchnej vrstvy kože. Je z veľkej časti pohltené ozónovou vrstvou v stratosfére. Preniká na rozhranie dermoepidermálnej junkcie a spôsobuje priame poškodenie DNA keratinocytov, je priamym karcinogénom. UVB je hlavný kauzálny faktor pri vzniku nádorov kože.
UVA preniká hlbšie až na rozhranie dermis a podkožia. Nespôsobuje priame poškodenie DNA keratinocytov, ale môže zvyšovať pravdepodobnosť vzniku voľných kyslíkových radikálov, ktoré s DNA interagujú a môžu spôsobiť mutácie.
UVB je erytemogénne, to znamená, že vyvoláva začervenanie kože. UVA vedie k erytému tisíckrát menej.
Od čoho závisí, ako naša koža reaguje na slnečné žiarenie?
Hranica a vnímavosť na účinky UV žiarenia sú u každého človeka veľmi variabilné a individuálne aj v rámci jednej geografickej oblasti a závisia od mnohých faktorov, ako sú fototyp, genetické predispozície, kumulatívna celoživotná dávka UV žiarenia, história spálenia sa, zdravotný stav, imunita, vek, lieky, ktoré človek užíva, atď. Reakcia na UV žiarenie závisí aj od UV indexu v oblasti, kde sa nachádzame.
Čo je UV index?
UV index je hustota toku UV žiarenia. Zjednodušene povedané, je to miera sily a intenzity UV žiarenia. Určujeme ním mieru rizika spôsobeného slnečným žiarením v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste. Hodnoty sa uvádzajú od 1 do 15, v našej zemepisnej šírke do 8.
Pre vybrané intervaly hodnôt UV indexu Svetová zdravotnícka organizácia odporúča použitie ochranných prostriedkov pred slnečným UV žiarením. Čím vyššia hodnota UV indexu, tým je väčšie a rýchlejšie riziko spálenia sa.
Čo označuje pojem fototyp?
Rozdiely v pigmentácii kože sú dané geneticky. Ide o tzv. fototyp. Každý z nás má v koži určité množstvo kožného pigmentu melanínu, ktorý produkujú kožné bunky melanocyty. Rozdiely vo farbe kože sú dané okrem iného aj rozdielmi v počte, veľkosti a stupni tvorby melanínu. Melanín chráni naše bunky pred UV žiarením a pred okamžitým spálením slnečnými lúčmi. Čím vyšší fototyp kože človek má, tým je odolnejší proti UV žiareniu.
Úplne najbledší fototyp majú ľudia s alabastrovou pokožkou, sú ryšaví a majú pehy. Tí sa spália takmer vždy a nikdy nezhnednú, pretože majú extrémne málo melanínu. Na druhej strane sú černosi, ktorí ho majú veľa.
Aký je pozitívny vplyv UV žiarenia a jeho využitie v dermatológii?
UV žiarenie je dôležité pre syntézu vitamínu D z prekurzoru 7-dehydrocholesterolu. Deje sa tak po expozícii kože UVB.
Široké využitie majú UVA a UVB žiarenia aj v dermatologickej praxi. Spomeňme balneofototerapiu, terapeutické žiariče a lampy. Používajú sa v liečbe chronických dermatóz, napríklad atopickej dermatitídy, pruritu (svrbenia), lichenu, psoriáz, atď.
Dôležité je tu povedať, že žiarenie je kontrolované, dávka sa upravuje podľa individuálneho stavu človeka, počet sedení je limitovaný a pacienti sú dôsledne pravidelne sledovaní.
Čo nám hrozí pri nadmernej expozícii UV žiareniu?
Je preukázaný súvis medzi dlhodobou nadmernou expozíciou UV žiareniu a výskytom tzv. nemelanomových kožných nádorov bazaliómu a spinaliómu a súvis medzi opakovaným spálením sa a zvýšeným rizikom malígneho melanómu. UV žiarenie je preukázaný karcinogén.
Rakovina kože je, žiaľ, na vzostupe u čoraz mladších ľudí. Kožné nádory sú pritom vo väčšine prípadov tzv. preventabilné. To znamená, že správnym a zodpovedným prístupom im vieme predchádzať.
Podstatné je, koľko tohto žiarenia dopadne na našu pokožku počas celého nášho života, tzv. akumulačná dávka. Čím je ho viac, tým je riziko rakoviny kože väčšie.
Do určitej miery sú bunky schopné UV žiarením poškodenú DNA opraviť alebo s pomocou niektorých génov vstupujú do apoptózy. U niektorých ľudí sú však tieto reparačné mechanizmy obmedzené (imunosupresia, infekcie, ďalšie kancerogény). A u iných sa tieto reparačné mechanizmy časom a vekom jednoducho vyčerpajú a vedú k vzniku nádorov. Okrem priameho karcinogénneho vplyvu UV žiarenia sa na vzniku kožných nádorov podieľa aj jeho imunosupresívny účinok.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto archív P. Milko
