Vedecký výskum na zvieratách vždy bol a aj bude otázkou rôznych názorov. Dobre známe sú kozmetické prípravky testované na sietniciach králikov, potkany a myši s vyvolanými onkologickými ochoreniami alebo rôzne testy toxických látok. Výskum na vtáčích vajciach a embryách však prináša nové rozmery.
Vtáčie vajíčka môžu v niektorých oblastiach výskumu nahradiť laboratórne zvieratá. Pod ich škrupinou sa ukrýva vonkajšia plodová blana, chorion, a ďalší plodový obal, alantois. Spolu tvoria chorioalantoickú membránu (CAM). Chorion sa podieľa na výžive zárodku, alantois pri vajcorodých stavovcoch zabezpečuje dýchanie embrya cez škrupinu. Chorioalantoická membrána sa vyvíja počas tretieho dňa embryonálneho vývinu. Spočiatku nemá žiadne formované cievy, ale s jej rýchlym rastom pribúda aj cievne riečisko a na desiaty deň embryonálneho vývinu je už veľmi bohato prekrvená.
Významná membrána
CAM je teda významným dýchacím orgánom vtáčieho embrya, vo vajíčku sa dotýka priamo škrupiny a tiež sa podieľa na vstrebávaní vápnika, dôležitého pre rast kostí. Okrem toho má úplne vyvinutý lymfatický systém, ktorý sa v mnohých oblastiach podobá cicavčiemu lymfatickému systému. Chorioalantoická membrána je veľmi tenká, slepačie embryo ju má na desiaty deň vývinu hrubú približne 65 µm. Na tenkej prekrvenej membráne, svojou štruktúrou veľmi pripomínajúcej sliznicu, sa aj v súčasnosti robia experimenty v rôznych medicínskych a biologických odvetviach. Experimenty sa dajú robiť priamo vo vajíčku, kde sa naruší iba horná časť škrupiny (model in ovo) alebo sa celý obsah vajíčka prenesie do sterilnej kultivačnej misky a pri dodržaní potrebnej teploty a vlhkosti sa ďalej kultivuje v inkubátore (model ex ovo). Okrem skúmania rastu a vývinu ciev sa CAM model využíva aj na monitorovanie prietoku krvi v uzavretom cievnom riečisku, na výskum imunitnej odpovede pri transplantáciách, pri onkologických výskumoch a tiež na testovanie rôznych druhov liečiv či kozmetiky.
Experimentálny model CAM
Nespornou výhodou modelu CAM je rýchly rast. Imunitný systém vtáčieho embrya nie je dostatočne vyvinutý, čo mu umožňuje prijatie a rast napríklad nádorových buniek a tkanív. Ďalšími prednosťami sú jeho dostupnosť a ľahká manipulácia, možnosti rôznych spôsobov zobrazovania (optický a elektrónový mikroskop, magnetická rezonancia, pozitrónová emisná tomografia). Navyše ide o finančne výhodnú, opakovateľnú metodiku. Ako vždy, aj v tomto prípade sa nájde nejaké ale… Rýchly embryonálny vývin neumožňuje dlhodobé experimenty, embryonálny vývin kurčaťa trvá 21 dní, preto pokus môže trvať len niekoľko dní. Plocha na aplikáciu testovaných vzoriek je relatívne malá a membrána je veľmi citlivá na faktory prostredia a kontamináciu pri práci.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 4/2017.Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
Mgr. Mariana Máčajová, PhD.,
RNDr. Boris Bilčík, PhD.,
Ing. Monika Buríková, PhD.,
Oddelenie fyziológie a etológie ÚBGŽ CBv SAV
Foto RNDr. Boris Bilčík, PhD.
