Už pred 252 miliónmi rokov niektoré rastliny na noc zvinuli svoje listy. Listy dvoch zaniknutých druhov Gigantonoclea nesú známky cirkadiánneho skladania v noci. Fosílie boli objavené v horninovej vrstve v juhozápadnej Číne z obdobia pred 259 až 252 miliónmi rokov. Pri oboch druhoch boli listy široké, so zúbkovanými okrajmi a zvláštnymi symetrickými otvormi. Podľa paleontológa Zhuo Fenga z Yunnanskej univerzity v Kunmingu sa na zložených listoch živil hmyz. Podobné vzory poškodenia hmyzom môžu slúžiť na odlíšenie skladania od listov, ktoré sa scvrkli, keď rastlina odumrela.
Moderné rastliny, ktoré skladajú listy, ako napríklad orchidea, používajú špecializované bunky fungujúce ako svaly. Presúvaním vody z jednej časti listu do druhej sa nafúknu alebo vypustia, čo umožňuje zvinutie listov. Tieto bunky sa vo fosíliách nezachovali, takže nevedno, či ich mali aj praveké rastliny. Ťažko tiež určiť, či išlo o nočné správanie, no listy museli byť zložené dostatočne dlho na to, aby ich mohol hmyz prehrýzť. Skladanie listov sa podľa všetkého objavilo nezávisle v rôznych líniách: takmer všetky moderné rastliny, ktoré sa takto správajú, patria ku krytosemenným, teda kvitnúcim rastlinám. Gigantonoclea boli však nahosemenné rastliny produkujúce semená, ako sú ihličnany a ginká.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
