BARS je vedecká súťaž určená trojčlenným stredoškolským tímom, v ktorej hlavnou výhrou je expedícia do tých najkrajších kútov sveta. Občas sa stane, že sa plány neočakávane zmenia, no nedotknutá príroda v každom kúte sveta stojí za to.
Ideme na Sibír? Presne takto znela textová správa, ktorú sme si vymenili chvíľu po tom, ako nám profesorka biológie spomenula na online hodine projekt BARS. Bola jar 2020 a vtedy nám ani len nenapadlo, že by sme mohli túto súťaž vyhrať a nakoniec aj tak ísť niekam úplne inam.
Sladké víťazstvo
Našou úlohou bolo systematicky vypracovať čo najväčší počet z viac než 60 otázok, ktoré sa týkali rozličných oblastí: matematika, biológia, geografia, humanitné vedy či rôzne praktické úlohy, ako poskytnutie prvej pomoci či vysádzanie stromov. Na vypracovanie úloh sme mali približne dva mesiace. Spočiatku to pre nás bola len forma vyplnenia voľného času počas lockdownu. No postupne sme si našli systém, začalo nás to baviť a vyplnené úlohy nás motivovali dokončiť súťaž. Nakoniec nás naša práca s viac ako 200 zaplnenými stranami zaradila do finále, kde sa stretlo päť najlepších tímov z celého Slovenska.
Finále sa odohralo v krásnom prostredí na zámku v Smoleniciach, kde pre nás boli pripravené rôzne praktické úlohy v teréne. Tie mali preveriť naše schopnosti spolupráce a komunikácie v tíme, ale aj vychádzky a prieskum lesov v okolí. Už samotné finále bolo pre nás neuveriteľnou a nečakanou odmenou. No nakoniec sa stalo to, s čím nepočítal skutočne nikto z nás. Vyhrali sme expedíciu na Sibír, do krajiny sibírskeho tigra na brehoch Japonského mora.
Himaláje
Ako to, že sme sa napokon ocitli v Indii? Jednoducho. Pandémia kovidu-19 spôsobila, že sme celú expedíciu museli preložiť až na rok 2022. V tom čase vypukla vojna na Ukrajine a my sme zmenili plány. Hlavným dôvodom, prečo sa pôvodná expedícia mala odohrávať na ruskej Sibíri, boli prastaré panenské lesy obrovského paleontologického významu.
Aj to bolo jedným z kritérií pri výbere novej destinácie. Úvahy sa rozutekali na všetky svetové strany, napríklad do Japonska či Nového Zélandu. Rozhodnutie však nakoniec padlo na Indiu. Jej unikátna geologická história sľubovala viac ako len nejakú náhradu. Kedysi totiž súčasné územie Indie nepatrilo k severnej pologuli, ale bolo súčasťou južného prakontinentu Gondwana. Až pred 55 miliónmi rokov sa indický subkontinent spojil s pevninou Eurázie a zrodilo sa najvyššie pohorie planéty Zem – Himaláje. A práve Veľký himalájsky národný park sa stal na prvé týždne výpravy naším domovom.
Napriek tomu, že človeku v prvom momente mysľou prebehne predstava tých najvyšších zamrznutých vrcholov a ľadových horských stien, Himaláje sú veľmi rozmanité a rozľahlé pohorie (ich dĺžka 2 500 km je takmer šesťnásobkom dĺžky Slovenska). To sa odráža v prvom rade na rôznych jedinečných biotopoch a neskutočne bohatej biodiverzite pohoria. Naša expedícia zamierila do údolia Tirthan, kde sme mali príležitosť skúmať a zažiť bohaté lesy v ich plnej kráse spolu s prísne chráneným územím Sainj and Tirthan Wildlife Sanctuary. Tu sa rozširovaním lokalít Svetového dedičstva a biosfér UNESCO zapájame do prípravy najväčšieho národného parku sveta (nateraz súčasť Veľkého himalájskeho národného parku). Práve tieto prastaré lesy predstavujúce skutočnú divočinu boli naším primárnym cieľom. Takýchto miest však, žiaľ ostáva na Zemi už len veľmi málo, sú čoraz vzácnejšie, neustále ubúdajú a sú vystavené veľkým narúšaniam najmä zo strany človeka. Ak môžeme z tohto zážitku niečo odovzdať, je to práve uvedomenie si neuveriteľnej jedinečnosti a dôležitosti skutočne divokej prírody. Uvedomenie si, že príroda je nenahraditeľná a že nikdy neprestala byť naším domovom. Iba my sme sa jej obrátili chrbtom.
Paleolokality a šváby
Druhá časť expedície sa odohrávala na juhu pri Hajdarábade, hlavnom meste štátu Telangána, ktoré bolo v minulosti významným obchodným centrom pre trh s diamantmi a perlami. Naše výjazdy do terénu sa však odohrávali mimo tohto 10-miliónového veľkomesta. Nachádzali sme sa totiž v blízkosti najvýznamnejšieho svetového paleontologického náleziska na južnej pologuli. Jurský park, v ktorom v minulosti objavili pozostatky dinosaurov aj doteraz ešte nepopísaných nových lietajúcich jašterov, bol druhým cieľom našej expedície.
Celkovo sme spolu so sprievodcami a indickými študentmi navštívili 11 paleontologických lokalít v štátoch Telangána, Ándhrapradéš a Maháraštra.
Naším hlavným cieľom bolo nájsť vzorky prehistorických švábov, ktoré by bolo možné priradiť k starším nálezom uloženým a študovaným na Harvardovej univerzite.
Šváby sú zaujímavé nielen vďaka tomu, že patria k najstarším druhom lietajúceho hmyzu, ale najmä preto, že Zem obývajú v takmer nezmenenej podobe už 320 miliónov rokov. Už vtedy patrili k početnej a rozšírenej živočíšnej skupine. V súčasnosti sú nesmierne dôležitou súčasťou fosílnych záznamov a ponúkajú cenné informácie o evolučných procesoch.
Oddelená evolúcia
Ďalšou zaujímavosťou je to, že pred miliardami rokov indický subkontinent nebol súčasťou Eurázie. Po väčšinu svojej existencie patril k prakontinentu Gondwana nachádzajúcemu sa na južnej strane pologule (spolu s Antarktídou, Austráliou, Afrikou a Južnou Amerikou), z ktorej je známych len zopár nálezísk fosílneho hmyzu. A práve preto tieto indické lokality ponúkajú mimoriadne cenné informácie a možnosť lepšie pochopiť evolučné procesy a evolučnú históriu života na celej našej planéte.
Víťazný tím BARS 1 z Gymnázia Grösslingová v Bratislave pod vedením PaedDr. Klaudie Knotkovej (lektorky) a Moniky Rybárovej (koordinátorky) dosiahol najvyššiu percentuálnu úspešnosť (77 %) od roku 1993 a zároveň vôbec najvyššiu v ročníkoch bez použitia neurálnej siete. Expedíciu tvorili Maxim Führich (kapitán), Zuzana Kováčová (pokračuje vo vedeckom projekte a už publikovala k téme samostatné karentované články), Klára Lukáčová (študentka biológie v Prahe) a partneri z Geologickej služby Indie a Veľkého himalájskeho národného parku.
Projekt v Indii pokračuje ako BARSIV a noví stredoškoláci budú mať možnosť znova sa zúčastniť a ukázať, čo v nich je. Vypracované práce treba odovzdať do 14. apríla 2024. Viac informácií o súťaži BARSIV v roku 2024, podmienky účasti, ako aj znenie úloh nájdete na stránke www.quark.sk/bars-2024/.
Mgr. Peter Vršanský, PhD.
vedúci organizačného tímu súťaže a expedície BARS
Ústav zoológie SAV, v. v. i., a Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i.
Z tohto významného územia sa nám podarilo nazbierať nový fosílny materiál vrátane kompletnej fosílie lietajúceho jaštera, obrovských rýb, dinosaurích kostí či získať kamenné platne s tzv. konchostrakami.
Konchostraky (alebo modernejšie Spinicaudata) predstavujú článkonožce s pancierom pozostávajúcim z dvoch chitínových častí. Majú veľkosť od 2 do 12,5 mm a ich geologická história siaha až do devónu. Hoci v súčasnosti už zostáva iba 19 žijúcich rodov v šiestich čeľadiach, svoju najväčšiu druhovú početnosť a úspech dosiahli počas druhohôr, kedy boli hojne rozšírené v jazerách. Teraz obývajú stojaté sladkovodné plochy, izolované rybníky a často aj dočasné vodné útvary, ako sú napríklad ryžové polia.
Okrem hojného výskytu sú zaujímavé vďaka ich krátkemu časovému (stratigrafickému) rozsahu, čo z nich robí najužitočnejšiu skupinu dostupnú pre biostratigrafické rozdelenie a koreláciu v ložiskách kontinentálnych jazier. Jednoducho povedané, ak sa nachádzajú v rovnakej vrstve sedimentov ako iná vzorka, dokážeme túto vzorku veľmi presne datovať.
Väčšina spomínaných fosílnych nálezov zostala v Indii alebo boli poslané za účelom hlbšieho výskumu do zahraničia. No práve konchostraky sme spracovávali u nás na Slovensku, čo nám poskytlo podrobnejší pohľad na ich detaily a zaujímavé štruktúry.
Text a foto
Klára Lukáčová
Prírodovedecká fakulta Karlovej univerzity v Prahe, odbor biológia
Zuzana Kováčová
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK, odbor dátová veda
Maxim Führich
Prírodovedecká fakulta Karlovej univerzity v Prahe, odbor biochémia
