Je už všeobecne známe, že zmeny globálnej klímy prejavujúce sa (aj) pomalým a zatiaľ pretrvávajúcim nárastom priemernej teploty zemskej atmosféry vedú aj k pomalému, ale už citeľnému zvyšovaniu hladiny oceánov.
Hlavnou príčinou tohto zvyšovania hladiny sú dva faktory: prvým je teplotná rozťažnosť vody v dôsledku jej ohrevu, druhým je roztápanie sa ľadovcov v arktických a antarktických oblastiach. Presnejšie údaje o vzostupe morskej hladiny existujú od roku 1993, keď sa začalo so satelitnými meraniami. Vyhodnotenie týchto meraní ukázalo, že v rokoch 1993 až 2017 stúpala hladina v priemere o 3,1 mm za rok. Globálnemu meraniu zmien hladiny pripisujú klimatológovia a oceánografovia veľký význam. Presnejšie údaje o týchto zmenách má priniesť dvojica družíc Sentinel, z ktorých prvá bola do vesmíru vypustená koncom novembra. Išlo o družicu Sentinel-6. Na obežnú dráhu vo výške 1 336 km nad zemským povrchom ju z floridskej základne Vandenberg vyniesla raketa Falcon 9. Obežná dráha zviera s rovinou rovníka uhol 66 stupňov. Takzvaný opakovací interval je desať dní, čo znamená, že každých desať dní preletí družica nad tým istým miestom na povrchu Zeme. Družicu s rozmermi 5,13 m × 4,17 m × 2,34 m a hmotnosťou 1 192 kg vyrobila firma Airbus Defence and Space. Na programe Sentinel spolupracujú európska vesmírna agentúra ESA, americká agentúra NASA aj ďalšie inštitúcie. Družica Sentinel-6 je vystrojená radom vedeckých prístrojov, z ktorých za najdôležitejšie možno považovať radarový výškomer (vyvinutý ESA) a pokročilý mikrovlnový rádiometer (vyvinutý NASA). Tieto prístroje umožňujú merať zmeny výšky hladiny morí a oceánov s presnosťou až jeden centimeter. Sentinel-6 má doplnkové označenie Michael Freilich, a to po bývalom riaditeľovi divízie NASA pre vedy o Zemi. Identické dvojča družice Sentinel-6 Michael Freilich označené Sentinel-6B má byť do vesmíru vypustené v roku 2025.
RM, foto ESA
