Výskumy dokladajú zložité myslenie a plánovanie praľudí už pred migráciou z Afriky.
Ľudská evolučná línia sa rozišla so šimpanzou pred 7 až 8 miliónmi rokov. V prvých dvoch-troch miliónoch rokov sa na ľudskej línii objavili tvory s nevýrazne ľudskými znakmi (Sahelanthropus tchadensis, Orrorin tugenensis, rod Ardipithecus), ktoré sa v ďalších jeden až dvoch miliónoch rokov rozvinuli u australopitekov. Tí už sa viac pohybovali vzpriamene a používali jednoduché nástroje. Pred 2,8 až 3 miliónmi rokov, azda pre ochladenie globálnej klímy a nástup doteraz prebiehajúceho cyklu striedania ľadových a medziľadových dôb, sa spomedzi australopitekov vyčlenili prvé tvory z rodu Homo (Homo habilis/rudolfensis/gautengensis a ďalšie).
Nie je Homo ako Homo
Ozajstnými ľuďmi (veľkosťou a tvarom lebky a postavy aj viac ako dvojnásobným mozgom v porovnaní so skorším tvorom na ľudskej línii a ľudoopom) však boli až Homo erectus, človek vzpriamený, a Homo ergaster, človek pracujúci. Objavili sa pred dvomi miliónmi rokov. Ako prví od doby pred 1,7 až 1,8 miliónmi rokov opakovane migrovali z Afriky do Eurázie. Z Homo erectus/ergaster v Afrike vzišiel Homo rhodesiensis, v Európe Homo cepranensis/antecessor a Homo heidelbergensis. Z nich či z Homo erectus/ergaster v Eurázii pred vyše 500-tisíc rokmi Homo neanderthalensis, neandertálci, a denisovania. A čo my, Homo sapiens? Naše prvé fosílie, vyše 300-tisícročné, sú výlučne africké. Vyvinuli sme sa z Homo rhodesiensis či priamo z Homo erectus/ergaster. Guľatú lebku mali už veľmi staré, ešte vždy nezaradené fosílie.
Čo máme v mozgu
Základ ľudskosti je v našom veľkom a zložito štruktúrovanom mozgu, spôsobe a obsahu myslenia. Ako sme k nemu prišli? Pravdepodobne jednak genetickými skokmi (z hocakej príčiny), jednak pozvoľným vývojom pri zmenách prostredia, výživy a sociálnosti. Kvintesenciou ľudskosti je symbolické myslenie, z ktorého sa odvodzuje kultúra. A najmä článkovaná reč, ktorá rozšírila komunikačné možnosti a všestranne prospela rozvoju zložitého správania.
Podľa štúdie tímu Marie Ponce de León a Christopha Zollikofera z Zürišskej univerzity (Švajčiarsko) v časopise Science sa moderný ľudský mozog, štruktúrne odlišný od mozgov skorých členov rodu Homo, utvoril pred 1,5 až 1,7 miliónmi rokov, až po migrácii Homo erectus/ergaster do Eurázie. Homo georgicus, ktorý žil v Gruzínsku pred 1,7 miliónmi rokov, mal ešte menší, jednoduchší mozog.
Rozvoj mozgu vyústil do objavenia sa zložitejších kamenných nástrojov. Tie používali aj skorí Homo, no boli hrubšie, z tzv. oldowanského typu. Po prechode k zložitejším nástrojom acheuléenskeho typu nás najviac zaujímajú posledné státisíce rokov, keď sa v Afrike objavil náš druh. Správaním sa krok za krokom blížil k súčasnému, no stále bol viazaný na skorších Homo. Ukázali to aj štyri nové štúdie.
Zdeněk Urban
