Využitie ohňa zohralo dôležitú úlohu v rozvoji rodu Homo. Väčšina vedcov súhlasí s tým, že išlo o viacstupňový proces, ktorý sa začal využitím prírodných požiarov a končil sa cielenou schopnosťou založiť oheň. Otázka však je, kedy sa rod Homo naučil oheň aktívne založiť a ktorý z našich druhov to vlastne bol. Tímu antropológov a chemikov z Connecticutskej univerzity sa podarilo pomocou prírodovedných analýz priniesť dôkazy o tom, že neandertálci z arménskej jaskyne Lusakert si sami zakladali oheň. Vedecký tím Daniela Adlera na to prišiel vďaka skúmaniu vzoriek sedimentov z jaskyne aj mimo nej, aby tak zistili množstvo polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH), ktoré sa uvoľňujú pri spaľovaní organických materiálov. Tzv. ľahký typ PAH sa široko rozptyľuje a svedčí o požiaroch, zatiaľ čo ťažký PAH sa minimálne rozptyľuje a zostáva oveľa bližšie k zdroju ohňa. Výsledky analýz boli pozoruhodné. Veľmi presvedčivo sa totiž ukázali značné rozdiely medzi vzorkami pôdnych vrstiev z vnútra jaskyne a mimo nej. V jaskynných sedimentoch je evidentné masívne ukladanie stôp po ohni, no vonkajšie stopy z prírodných ohňov boli o poznanie slabšie. Čo je však dôležité – v podstate nekorelovali s výsledkami z jaskyne. Prekvapivo jasne sa ukázalo, že práve v čase, keď bol výskyt prírodných požiarov ozaj minimálny, sú stopy ľudského ohňa v jaskyni zo všetkých vrstiev najvýraznejšie, čo silno naznačuje, že prinajmenšom niektorí ľudia stredného paleolitu si vedeli založiť oheň, uviedol D. Adler.
