Vedci z Tomskej štátnej univerzity, Univerzity v Petrohrade, Keldyšovho výskumného centra a Výskumného ústavu Sírius pracujú na technológii, ktorá by mohla našu planétu ochrániť pred potenciálne nebezpečnými vesmírnymi telesami. S pomocou superpočítača SKIF Cyberia nasimulovali jadrový výbuch asteroidu s priemerom 200 metrov, pri ktorom ožiarené úlomky z explózie nedopadli na Zem.
Tatiana Galušina z Tomskej štátnej univerzity uviedla, že ich návrh je určený pre situáciu, ak nie je možné zbaviť sa nebezpečného objektu mierovou cestou, alebo situáciu, ak sa objekt neustále nebezpečne vracia k Zemi. Už v minulosti bolo navrhnuté, aby boli nebezpečne sa blížiace asteroidy vyhodené do vzduchu, avšak takáto akcia môže mať katastrofálne dôsledky vo forme ožiarených úlomkov, ktoré na Zem nakoniec predsa len dopadnú.
Vedci z Tomskej štátnej univerzity a iných inštitúcií však prišli s možným riešením tohto problému. Už dávnejšie sa zistilo, že väčšina nebezpečných objektov pred dopadom na Zem najprv popri našej planéte viackrát v tesnej blízkosti preletí. To znamená, že asteroid je možné vyhodiť do vzduchu v okamihu, keď je práve od Zeme ďaleko, čo robí celú akciu podstatne bezpečnejšou.
Počítačové modelovanie tejto navrhnutej obrannej metódy nasimulovalo vesmírne teleso s priemerom 200 metrov, čo je podobný priemer, aký má asteroid Apophis, ktorý sa v roku 2029 k Zemi priblíži len na 38 000 kilometrov. Výpočty ukázali, že na zničenie takéhoto objektu je potrebný jadrový výbuch s energiou zodpovedajúcou jednej megatone TNT. Pri zásahu takouto bombou by sa časť asteroidu premenila na plyn a tekuté kvapky, kým zvyšok by sa roztrieštil na relatívne malé kúsky, z ktorých by žiaden nemal priemer väčší, než 10 metrov. Táto metodika bola navrhnutá pre maximalizovanie bezpečnosti celého manévru zničenia nebezpečného asteroidu.
Galušina podotkla, že raketa, nesúca výbušnú hlavicu, udrie asteroid zozadu, čo znamená, že takmer všetky jeho úlomky budú letieť dopredu. Obežná dráha úlomkov sa bude od obežnej dráhy pôvodného asteroidu výrazne líšiť. Počas 10 rokov po manévri, dopadne na Zem len minimum úlomkov zo zničeného asteroidu. Ožiarenie úlomkov sa plynutím času podstatne zníži a už po niekoľkých rokoch nebudú tieto malé kamene predstavovať žiadnu hrozbu. Jadrové výbuchy vo vesmíre sú zakázané medzinárodnými dohodami, avšak ak by malo byť ľudstvo ohrozené, je pravdepodobné, že výnimka sa bude dať zariadiť.
Projektu sa zúčastnili aj experti z oblastí mechaniky vesmírnych telies a balistiky. Teoretické výpočty sú ešte len začiatkom celého projektu, avšak pre praktické zavedenie navrhovaných ochranných opatrení sú tieto simulácie absolútnou nevyhnutnosťou.
