Približne pred 66 miliónmi rokov narazil asteroid do mora pri mexickom polostrove Yucatán a vytvoril kráter Chicxulub. Tento náraz mohol na Zemi vyvolať masové vymieranie, pri ktorom zmizlo z planéty viac ako 60 % druhov vrátane všetkých nevtáčích dinosaurov. Náraz zanechal geochemické odtlačky, napríklad zvýšené množstvo prvku irídium v tenkej vrstve horniny, ktorá sa nachádza po celom svete. Chemické analýzy týchto vrstiev, ktoré označujú hranicu medzi obdobím kriedy a paleogénu (KPg), pomáhajú vytvoriť profil smrtonosného asteroidu.
Geochemik Mario Fischer-Gödde z Kolínskej univerzity v Nemecku a jeho kolegovia namerali päť izotopov ruténia vo vrstvách KPg a v piatich impaktných kráteroch, ktoré vznikli pred 36 až 470 miliónmi rokov. Ruténium, podobne ako irídium, je prvok platinovej skupiny, ktorý je v zemskej kôre vzácny, ale hojne sa vyskytuje v asteroidoch. Relatívny výskyt izotopov ruténia sa však medzi vesmírnymi objektmi líši v závislosti od miesta ich pôvodu. Tím zistil, že charakteristiky ruténia v horninách KPg sú totožné, čo ich všetky spája s tou istou udalosťou. Väčšina kamenných alebo kremičitých meteoritov nájdených na Zemi pochádza z blízkeho pásu asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Impaktor Chicxulubu bol však uhlíkatý asteroid pochádzajúci z vonkajších častí našej Slnečnej sústavy, z dávneho pásu asteroidov za Jupiterom.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
