Pri sledovaní jazykovej praxe si môžeme všimnúť, že niektorým používateľom slovenčiny robí isté problémy náležité utvorenie niektorých pádových tvarov podstatného mena mužského rodu klient, jeho prechýlenej ženskej podoby klientka a náležité utvorenie príslušného prídavného mena. Slovo klient s významom „kto používa služby právneho zástupcu, lekára a pod.“ má pôvod v latinčine, kde latinské slovo cliens (v genitíve clientis) má pôvodný význam „zverenec, chránenec“, ale aj ďalšie významy, a to „poddaný“, „vazal“, „prívrženec“ (porov. latinsko-slovenské slovníky). V jazykovej praxi sa stretáme s tvarom inštrumentálu podstatného mena klient utvoreným príponou -mi, klientmi, ale aj s tvarom utvoreným príponou -ami, klientami. Podstatné mená mužského rodu zakončené na skupinu spoluhlások nt, či už ide o životné podstatné mená, alebo o neživotné podstatné mená, ako sú asistent, pacient, referent, študent, resp. argument, eurocent, ornament, patent, majú v inštrumentáli množného čísla pádovú príponu -mi. Správne je s asistentmi, s pacientmi, s referentmi, so študentmi, s argumentmi, s eurocentmi, s ornamentmi, s patentmi a rovnako aj s klientmi.
V slovenčine slovo klient natoľko zdomácnelo, že sa v ňom hlásková skupina ie (na rozdiel od latinčiny) hodnotí ako dvojhláska, čo má vplyv aj na niektoré pádové tvary podstatného mena ženského rodu klientka a na utvorenie prídavného mena. Pri ich tvorení sa uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého v spisovnej slovenčine zvyčajne nenasledujú za sebou dve dlhé slabiky, za ktoré sa pokladajú slabiky s dlhou samohláskou alebo s dvojhláskou. Tvar genitívu množného čísla podstatného mena klientka sa tvorí s vkladnou samohláskou o a má podobu klientok (nie *klientiek), napr. ohlasy klientok, úspechy klientok, záujmy klientok, podobne, ako je to aj pri podstatných menách koncipientka – koncipientok, pacientka – pacientok. Tvar datívu množného čísla má podobu s príponou -am, klientkam (nie *klientkám), napr. dobre poradiť klientkam, a tvar lokálu množného čísla má podobu s príponou -ach, o klientkach (nie *klientkách), napr. údaje o klientkach.
Keďže v podstatnom mene klient je dvojhláska ie, prídavné meno sa netvorí príponou -ský s dlhou samohláskou ý, ale príponou -sky s krátkou samohláskou y, takže má podobu klientsky (nie *klientský), napr. klientsky účet, klientsky poradca, ale aj klientska zóna s krátkym a, klientske centrum s krátkym e na konci prídavného mena.
PaedDr. Matej Považaj, CSc.,
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV
