V slovnej zásobe slovenčiny je niekoľko podstatných mien ženského rodu zakončených na príponu -ná, resp. -ovná, ktoré sú utvorené od mužských životných podstatných mien a ktorými sa označujú príbuzenské vzťahy, napr. stryná, švagriná, testiná, ujčiná, ktorými sa označujú príslušníčky šľachty z feudálneho obdobia alebo príslušníčky panovníckych kruhov, ako sú cárovná, cisárovná, kňažná (arcikňažná, veľkokňažná), kráľovná, princezná, šľachtičná, a napokon názov gazdiná utvorený od mužského pomenovania gazda.
Osobitosťou uvedených podstatných mien ženského rodu je, že v nominatíve jednotného čísla sú rovnako zakončené ako prídavné mená ženského rodu typu pekná, t. j. majú príponu -á, a v jednotnom čísle pri skloňovaní majú tvary ako pri vzore prídavných mien pekná, teda v genitíve, datíve a lokáli majú pádovú príponu -ej, (dostať od) gazdinej, švagrinej, cárovnej, cisárovnej, (odovzdať) gazdinej, švagrinej, cárovnej, cisárovnej, (hovoriť o) gazdinej, švagrinej, o cárovnej, cisárovnej (ako peknej), v akuzatíve majú príponu -ú, (stretnúť) gazdinú, švagrinú, cárovnú, cisárovnú (ako peknú), (stretnúť sa s) gazdinou, (so) švagrinou, (s) cárovnou, cisárovnou, (so) šľachtičnou (ako peknou). V nominatíve a akuzatíve množného čísla majú príponu -é, aká je aj pri prídavných menách ženského rodu, teda (dve) gazdiné, švagriné, cárovné, cisárovné. V ostatných pádoch množného čísla majú tvary zhodné s tvarmi podstatných mien ženského rodu vzoru žena. V genitíve sú to tvary s predĺžením poslednej samohlásky v základe slova, teda gazdín, švagrín (porov. malina – malín), alebo s vkladnou dvojhláskou ie, t. j. (od) cárovien, cisárovien, kňažien, kráľovien, (porov. panna – pannien), v datíve majú tvary s príponou -ám, teda (odovzdať) gazdinám, švagrinám, cárovnám, cisárovnám, kňažnám (ako ženám), v lokáli majú tvary s príponou – ách, (o) gazdinách, švagrinách, o cárovnách, cisárovnách (ako ženách), v inštrumentáli majú tvary s príponou -ami, teda (s) gazdinami, (so) švagrinami, (s) cárovnami, cisárovnami, kňažnami, (so) šľachtičnami (ako ženami).
Keďže uvedené podstatné mená ženského rodu majú takéto osobité skloňovanie, v štyridsiatych rokoch minulého storočia sa jedno z nich vybralo ako skloňovací vzor, a to podstatné meno kráľovná, od päťdesiatych rokov sa v jazykových príručkách ako vzor uvádza podstatné meno gazdiná. Tento vzor je aj v súčasných slovenských gramatikách a mal by sa dôsledne uvádzať aj v učebniciach slovenského jazyka.
PaedDr. Matej Považaj, CSc.,
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV
