Borovica lesná je na území Slovenska druhou hospodársky najvýznamnejšou ihličnatou drevinou. Medzi časté príčiny jej odumierania patrí rozšírenie podkôrneho hmyzu.
Borovica lesná (Pinus sylvestris L.) je ihličnatá drevina z čeľade borovicovité (Pinaceae). Na území Slovenska rastie prevažne v oblastiach s plytkými pôdami na vápencoch, dolomitoch či na xerotermných lokalitách viatych pieskov na Záhorí. Dorastá do výšky 20 až 40 m a rastie v zmiešaných porastoch, aj vo vysadených monokultúrach. Ide o dôležitý druh dreviny nielen z hľadiska ekologickej funkcie lesa, ale aj z pohľadu hospodárskeho významu.
Problémový podkôrny hmyz
Borovicu lesnú ohrozujú veľká skupina podkôrneho hmyzu a niektoré druhy mikroskopických húb. V tomto článku sa zameriame najmä na mikroskopické huby radu Ophiostomatales a ich vzťahy s druhmi podkôrneho hmyzu z radu chrobáky (Coleoptera) a čeľade nosáčikovité (Curculionidae). Z hľadiska tohto článku sú zaujímavé druhy podčeľade (Scolytinae) žijúce v lyku stromov, pričom ďalšie druhy nosáčikovitých sa môžu živiť aj na rôznych ďalších druhoch rastlín.
Druhy hmyzu z podčeľade Scolytinae, známe aj ako lykožrúty, sú zaujímavou skupinou z hľadiska ich ekológie, biológie a environmentálnych vplyvov na ekológiu lesa nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ekologické dôsledky pôsobenia interakcií medzi podkôrnym hmyzom a mikroskopickými hubami sa prejavujú oslabením, chradnutím až odumieraním lesných porastov s priamym negatívnym ovplyvňovaním ekológie krajiny a jej biodiverzity.
Ekologické dôsledky
Borovica lesná je na území Slovenska druhou hospodársky najvýznamnejšou ihličnatou drevinou. Od roku 2012 dochádza k chradnutiu týchto drevín z rôznych dôvodov. Jednou z významných príčin odumierania je rozšírenie podkôrneho hmyzu (Coleoptera, Scolytinae), medzi ktorý patria napríklad lykožrút vrcholcový (Ips acuminatus), lykokaz borinový (Tomicus minor) či lykokaz borovicový (Tomicus piniperda).
Tieto druhy chrobákov spôsobili v oblasti Záhoria v roku 2012 rozsiahle škody. Príznaky odumierania lesných porastov so zastúpením borovice lesnej sa objavili v roku 2019 aj na Spiši, kde tiež zaznamenali prítomnosť lykožrúta vrcholcového a druhov z rodu Tomicus spôsobujúce predčasné odumieranie borovíc oslabených vplyvom sucha za posledné roky. Podkôrny hmyz z podčeľade Scolytinae so 6 000 druhmi patrí medzi najrozmanitejšie skupiny hmyzu a je známy pre svoje deštruktívne vplyvy na lesné ekosystémy. Pri náletoch na hostiteľskú drevinu zanáša pod kôru stromu aj spóry mikroskopických húb, ktoré žijú s týmito chrobákmi v určitých symbiotických vzťahoch. Tie sa menia v závislosti od druhu podkôrneho hmyzu, mikroskopickej huby a hostiteľskej dreviny.
Vplyv medzidruhových vzťahov
Ophiostomatoidné mikroskopické huby svojím rozrastaním sa ovplyvňujú sfarbenie dreva infikovanej borovice do tmavých (tmavomodrých) odtieňov, čo komplikuje jeho hospodárske využitie. Sfarbenie nie je možné pri hospodárskom spracovaní odstrániť, čo znižuje hodnotu dreva. Huby zároveň spôsobujú na drevine tracheomykózne ochorenia. Tie môžu byť príčinou oslabenia až odumretia drevín prerastaním mycélia mikroskopickej huby cez vodivé pletivá infikovaného stromu.
Ľudia obhospodarujúci lesy, entomológovia a mykológovia sa spojili, aby spoznávali významné interakcie odohrávajúce sa medzi podkôrnym hmyzom a druhmi mikroskopických húb na borovici lesnej, ktorá býva týmito biotickými činiteľmi zasiahnutá. Poznať tieto vzťahy je dôležité z hľadiska ochrany lesa aj klimatických zmien. Tie môžu ovplyvňovať správanie, úroveň agresivity hmyzu aj patogénnych húb, s ktorými vytvárajú symbiotické vzťahy.
Procesy klimatickej zmeny sú výzvou pre borovicu lesnú vysporiadať sa s meniacimi sa podmienkami prostredia vytvárajúcimi pre drevinu stres v podobe nedostatku zrážok či výkyvov teplôt v priebehu ročných období. Borovica tak musí vyvinúť určitú snahu zvládnuť tento stres a ataky zo strany podkôrneho hmyzu a mikroskopických húb. Problémom pri podkôrnom hmyze býva predĺženie vegetačného obdobia, ktoré sa so zmenou klimatického režimu začína v skorších jarných mesiacoch a končí sa v neskorú jeseň. V priebehu priaznivého obdobia môže mať podkôrny hmyz viacero generácií a tak atakovať porasty borovice lesnej opakovane v priebehu vegetačnej sezóny. Prejavy infikovanej dreviny možno pozorovať od modrého sfarbenia lyka a dreva až po odumieranie celých porastov.
Text a ilustrácie Ing. Michaela Strmisková
Ústav ekológie lesa SAV
Fakulta ekológie a environmentalistiky TUZVO
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
