Tím morských geológov našiel dôkazy o prietoku podzemnej vody zrážkového pôvodu (meteorická voda) v hĺbke 800 m pod hladinou mora v blízkosti súostrovia Lofoty pri severnom Nórsku. Na prietok upozornili miestni rybári, ktorí si dokonca z tejto vody uvarili kávu. Bolo to v Nordbreigrunnene, pár kilometrov od mesta Meløy, upresnil výskumný pracovník Nórskeho geologického prieskumu Wei-Li Hong. Podľa neho bol tím vedcov z úniku sladkej vody z morského dna veľmi prekvapený. Únik pravdepodobne vznikol z veľkého zásobníka vody skrytého pod sedimentom morského dna. Tento jav sa zrejme začal počas poslednej ľadovej doby. Husté ľadové čiapky, ktoré obklopili Nórsko, tlačili nadol na zemskú kôru obrovskou silou a zároveň tlačili veľké množstvo vody prasklinami v morskom dne.
Je to geologický proces, ktorý sa začal pred miliónmi rokov, keď sa voda zachytila pod sediment a až teraz znovu našla cestu von cez rôzne trhliny, uviedol W. Hong. Takéto veľké zásobníky sladkej vody by mohli byť potenciálnym zdrojom vody v oblastiach bez pitnej vody na súši, uviedol Hongov kolega Jochen Knies. Táto myšlienka nie je nová, pretože tím amerických výskumníkov nedávno tiež našiel sladkú vodu pozdĺž pobrežia Atlantického oceánu (od juhu New Jersey po severný koniec Massachusetts). Je to presne ten istý jav, aký máme tu v Nórsku, povedal J. Knies. Zistenia naznačujú, že aj inde na svete môžu existovať podobné podzemné zásobárne vody.
