Keď v roku 2020 sonda Európskej vesmírnej agentúry Solar Orbiter robila detailné fotografie našej materskej hviezdy, zachytila záblesky ultrafialového svetla. Úkazy, ktoré dostali názov táborákové ohne, pripomínajú slnečné vzplanutia a výrony hmoty, ale majú v porovnaní s nimi iba milióntinovú alebo miliardtinovú veľkosť. Záblesky študovali výskumníci pod vedením odborníčky na fyziku Slnka Navdeep Panesarovej z laboratória Lockheed Martin Solar and Astrophysics Laboratory v kalifornskom Palo Alto.
Tím si všimol, že väčšine táborákov predchádzala tmavá štruktúra z chladnej plazmy. Keď táto chladná plazma stúpa, objaví sa pod ňou jas. Toto zjasnenie sa zmení na ohnisko, uviedla N. Panesarová. Podľa nej sú tieto štruktúry bežnejšie, než sa predpokladalo, a podobne vznikajú aj mnohé slnečné erupcie – ohniská, výtrysky, vzplanutia a výrony hmoty.
K vzplanutiu a výronu hmoty dochádza, keď sa magnetické polia opačných polarít prepletú a navzájom vyrušia, pričom sa uvoľní energia. Predpokladá sa, že táboráky vznikajú podobným mechanizmom. Keďže ich teploty dosahujú 0,5 až 2,5 milióna stupňov Celzia, pravdepodobne pomáhajú ohrievať slnečnú atmosféru, korónu, ktorá má teplotu milióny stupňov. Otázka, prečo je koróna oveľa horúcejšia ako povrch Slnka, ktorý má iba 5 500 °C, je pre odborníkov na fyziku Slnka dlhodobý problém.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
