Prevratný objav posúva zrod druhu Homo sapiens najmenej o polovicu hlbšie do minulosti, než ako naznačovali minulé poznatky.
Výskum paleoantropologickej lokality v skalnom masíve Džebel Irhúd (Jebel Irhoud) približne 55 kilometrov juhovýchodne od marockého mesta Safi, v smere na známy Marrákeš, odhalil fosílne pozostatky veľmi skorých príslušníkov nášho druhu. Dôkladné datovanie nálezových vrstiev viedlo k prekvapivej hodnote v rozpätí 300 až 350-tisíc rokov. Objav priniesol najstaršie známe anatomické dôkazy existencie človeka rozumného (Homo sapiens, skrátene sapient či sapienti) a jeho prepojenia s kamennými nástrojmi materiálnej kultúry africkej strednej kamennej doby. Teda nás, keďže dnešné ľudstvo patrí iba k tomuto druhu, hoci máme v DNA aj príspevky iných druhov praľudí z rodu Homo: neandertálcov (človek neandertálsky, Homo neanderthalensis), Denisovanov a azda ešte ďalších. Súčasne ukazujú, že skoré dejiny a azda aj zrod nášho druhu sa neobmedzovali len na východ Afriky.
Medzerový problém
Fosílie sapientov, najmä kosti hlavy, sa rozpoznajú ľahko. Lebka je vysoká so zaoblenou rozmernou mozgovňou, pomerne malá tvárová časť zvlášť nevyčnieva.
Dopĺňajú to málo výrazné nadočnicové oblúky, kolmé čelo, jemné lícne kosti a náš unikát oproti starším druhom praľudí – bradový výčnelok. Úplnejšie a spoľahlivejšie poznanie pôvodu nášho druhu však komplikujú veľké časové medzery v kvalitne datovaných fosílnych nálezoch. Doterajší vekový rekord sapientov patril lebke z etiópskej lokality Omo Kibiš, datovanej do doby pred približne 195-tisíc rokmi. Podporili to aj určité genetické údaje. Podobný nález z lokality Herto v Etiópii sa datuje do doby pred približne 160-tisíc rokmi. Popri tom sa v Afrike našlo ešte niekoľko porovnateľne starých či ešte starších fosílií so sugestívne sapientnými znakmi, pri ktorých je však nejasné druhové zaradenie i samotné datovanie.Všetko to viedlo k otázke: Vznikol náš druh vcelku rýchlo pred asi 200-tisíc rokmi, alebo sa vyvíjal dlhší čas, povedzme 400-tisíc rokov, lenže sa zatiaľ nenašli predmetné fosílie? Na druhú možnosť poukazovalo viacero anatomických a iných argumentov, aj stopy materiálnej kultúry. Zhrnuli ich už v roku 2000 americké paleoantropologičky Sally McBreartyová a Alison Brooksová a v rokoch 2011 a 2016 britský paleoantropológ Chris Stringer.
Džebel Irhúd prvé kolo…
Fosílie praľudí sa v Džebel Irhúd našli pri banských prácach už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Išlo o takmer úplnú lebku, mozgovňu dospelého, sánku a kosti končatín mladého jedinca a úlomok sánky, ako aj o kamenné nástroje, pripomínajúce mousteriánsku kultúru, ktorá sa v Európe spája s neandertálcami. Okrem toho sa na nálezisku v Džebel Irhúd našli aj kosti pestrej palety ulovených zvierat, najviac gaziel. Nálezy sa predbežne datovali do doby pred 40-tisíc rokmi a podľa nástrojov sa pripisovali akejsi africkej forme neandertálcov. To všetko sa však neskôr spochybnilo aj kvôli nesúladu s pravekou faunou a mikrofaunou. Priame datovanie kosti jedného z príslušných praľudí kombinovanou uránovou metódou poskytlo oveľa vyššiu hodnotu – približne 160-tisíc rokov.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Zdeněk Urban
spolupracovník Quarku
