Keď približne pred 4 900 rokmi erupcia sopky zatienila Slnko, neolitická kultúra obetovala stovky zdobených kamenných plakiet, aby ho privolala späť. Na viac ako 600 kameňoch objavených na rituálnych zhromaždiskách na dánskom ostrove Bornholm sú zobrazené motívy slnka a rastlín podobných plodinám. Podľa archeológa Runeho Iversena z Kodanskej univerzity mohlo ich zahrabanie súvisieť s kataklizmatickou udalosťou. Zhromaždiská patrili kultúre lievikovitých nádob. Títo ľudia okolo roku 2900 pred n. l. rozptýlili slnečné kamene po krajine a na jamách po ich vyťažení postavili kruhové drevené stavby. Tieto kamene nevidíme predtým ani potom v neskoršom období, vysvetľuje R. Iversen.
Po vylúčení zatmenia Slnka vedci skúmali ľadové jadrá z Grónska a Antarktídy. Objavili stopy po sopečnej erupcii okolo roku 2910 pred n. l., ktorá mohla spôsobiť globálne ochladenie a ovplyvniť úrodu. Jazerné sedimenty z tohto obdobia z Nemecka poukazujú na prudko znížené slnečné žiarenie a letokruhy stromov v Nemecku a USA naznačujú prípady mrazov počas sezóny rastu. Nie je jasné, ktorá sopka vybuchla, udalosť sa však zhoduje so zánikom kultúry lievikovitých nádob a rozsiahlymi sociálnymi otrasmi v celej Európe.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
