Objav alebo vynález môže byť nečakaný. Niekedy sa udeje na začiatku bádania, inokedy pri pokusoch, občas aj po nich. Za mnohými objavmi či vynálezmi neraz stojí to, čo nazývame náhoda.
V roku 1854 slávnostne otvárali vo francúzskom meste Lille fakultu prírodných vied. Jedným z rečníkom bol slávny vedec Louis Pasteur (1822 – 1895). Mladým vedcom a adeptom sveta bádania vtedy odkázal: Náhoda vám môže pomôcť, ale pamätajte si, že v prírodných vedách náhoda pomáha len pripraveným mysliam.
Mnohí úspešní fyzici, chemici, lekári, astronómovia, vynálezcovia či moreplavci svoj objav nezískali len vďaka náhode. Bolo to aj preto, že ak sa náhodou niečo udialo, ich mysle boli pripravené vidieť za. To znamená, že reagovali na novovzniknutú, aj keď nečakanú udalosť a využili ju v prospech bádania. A je úplne jedno, či objavili to, čo plánovali, alebo niečo úplne iné. Ich pripravená myseľ posunula ľudstvo o krôčik dopredu.
Našiel, čo nehľadal
O význame objavu penicilínu netreba diskutovať. Zaberá proti desiatkam infekčných ochorení, hnisavých zápalov, pľúc a mozgu, takže sa dlho považoval priam za zázračný liek.
Škótsky lekár sir Alexander Fleming (1881 – 1955) bol typický vedec – dobrý, ale neraz roztržitý. Jeho zábudlivosť mu však v roku 1928 priniesla úžitok a ľudstvu neoceniteľnú pomoc. Vtedy sa totiž stal profesorom a prednostom katedry bakteriológie londýnskej univerzity. Skúmal vlastnosti stafylokokov. V lete sa vybral na dovolenku, no nie všetko pred odchodom umyl či poprikrýval. Tak sa stalo, že neprikryl Petriho misku s baktériami hnisu. Keď sa v septembri vrátil do laboratória, všimol si nielen pleseň na Petriho miske, ale aj to, že v okolí inváznej plesne neboli nijaké baktérie. Hneď usúdil, že z plesne unikla silná antibiotická substancia, ktorá je pre stafylokoky jedovatá. Všade, kde sa pleseň dostala do kontaktu s baktériami, prestali sa množiť a postupne hynuli. Ako správny vedec preveril a potvrdil mnohými ďalšími pokusmi účinok produktu kolónií plesne Penicillium notatum na stafylokoky. Tak objavil prvé antibiotikum, ktoré v roku 1929 podľa latinského názvu všetkých plesní (Penicillium) nazval penicilín. Vo februári 1929 svoj objav publikoval v British Journal of Experimental Pathology, ale nevzbudil tým takmer nijaký záujem vedeckej obce. Neskôr ho okomentoval slovami: Človek niekedy nájde to, čo nehľadá.
O deväť rokov neskôr sa Flemingov článok dostal do rúk oxfordského profesora Howarda Waltera Floreyho. Zaujal ho natoľko, že spolu so svojím kolegom biochemikom Ernstom Borisom Chainom začali s plesňou experimentovať. O tri roky neskôr sa im podarilo vyvinúť dostatočne čistú látku, ktorá sa v roku 1943 dostala v Spojených štátoch do výroby. Penicilín zachránil život mnohým vojakom a civilistom. Zrazu bol Fleming svetoznámy a 25. októbra 1945 dostal spolu s Floreym a Chainom Nobelovu cenu za medicínu. Rok predtým ho povýšili do šľachtického stavu.
A na začiatku ocenenia bola roztržitosť, špina, no najmä pripravená myseľ.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 1/2017.Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
R
Foto wikipedia, pixabay
