Analýzy zvyškov kvetov a iných rastlín, ako aj ďalších artefaktov, ktoré sa našli v ruinách chrámov vo filištínskom meste Gat, podporujú ich egejský pôvod.
Nemecký egyptológ, historik, spisovateľ a publicista Friedrich-Karl Kienitz (1925 – 2012) vydal v roku 1981 knihu o záhadných subjektoch a udalostiach staroveku. Nazval ju Völker im Schatten (Národy v tieni). Kapitolu venoval aj Filištíncom. Výraz filištín, filištínstvo sa u nás vžil pre neveľmi pozitívne správanie (filištín je podľa slovnik.juls.savba.sk, slovníkového portálu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, prefíkaný, prešibaný človek, pozn. red.). Pochádza to z historických kníh Starého zákona a príčinou bol antagonizmus medzi starými Hebrejcami a Filištíncami.
Prvý štátny útvar
Vedecké poznatky o Filištíncoch sú však naďalej zlomkové. Do histórie vstúpili v staroegyptských nápisoch o porážke vpádu morských národov v delte Nílu faraónom Ramzesom III. v 12. storočí pred n. l., v ére kolapsu bronzovej doby okolo roku 1175 pred n. l., keď Filištínci (pre Egypťanov Peleseti) patrili k porazeným.
Prehra pri Níle ich však úplne nezničila. Buď sa pri ústupe presunuli do susedstva na juh stredomorského pobrežia Kanaánu (v súčasnosti Izraela/Palestíny) a do priľahlého vnútrozemia, alebo tam zajatcov z ich radov umiestnil Ramzes III. Mal ich vraj niekoľko desiatok tisíc, ale faraóni v nápisoch pravdepodobne preháňali, takže to treba brať s rezervou. Egypt počas Novej ríše ovládal Kanaán stáročia, no v tom čase už tam jeho moc slabla. Faraón možno zajatcov využil ako žoldnierov do posádok či proegyptských osadníkov. Mohlo to vyhovovať obom stranám.
Filištínci si potom založili štátny útvar ako voľný zväzok piatich mestských kniežatstiev: Ašdod, Aškelon a Gaza na pobreží, Ekron a Gat vo vnútrozemí. Zrejme využili staršie kanaánske mestá. Severne od Filištíncov sa v prístave Dor usadil ďalší morský národ, Tekkerovia.
Od slávy k úpadku a zániku
Filištínci zjavne vynikali štátotvornosťou a vo vojenstve. Opakovane porážali Hebrejcov vo vnútrozemí a mávali tam posádky, aj pri Jeruzaleme. Hebrejci síce s Filištíncami bojovali, no mnohé od nich prevzali. Hebrejci si napokon založili kráľovstvo, a ich druhý kráľ, Dávid (prvého, Saula, podľa Starého zákona zabili v boji Filištínci), si dokonca mal podriadiť Filištíncov. No hebrejské kráľovstvo sa onedlho rozpadlo na severný Izrael a južnú Judeu. Filištíncov s Izraelom si v 9. storočí pred n. l. podmanila Novoasýrska ríša, hoci mali vlastných vládcov ako asýrskych vazalov. Čelili však aj iným nepriateľom. Ich najväčšie a dominantné mesto Gat zničil podľa Starého zákona aramejský kráľ Hazael z Damasku. Obliehanie i zánik mesta potvrdili vykopávky datované približne do roku 830 pred n. l. Zvyšné mestá aj so susednou Judeou po páde Asýrčanov záviseli od Egypta a načas ich okupovala armáda faraóna Nekoa II., proti ktorému povstali. Krátko nato, koncom 7. storočia pred n. l., filištínske mestá definitívne zničila Novobabylonská ríša (udáva sa rok 604 pred n. l.). Ich obyvateľstvo, už dávno silne premiešané s pôvodnými Kanaáncami, vysťahovala do Mezopotámie. Filištínci ako politický útvar zanikli, no aj v exile si načas uchovali etnicitu, až kým sa neasimilovali.
Zdeněk Urban
