Jašterovitý plaz hatéria bodkovaná (Sphenodon punctatus), nazývaná aj tautara, sa často označuje ako živá fosília z obdobia dinosaurov. V druhohorách mal tento mimoriadny živočích po celom svete veľa príbuzných, no napriek tomu sa v súčasnosti vyskytuje len na 35 ostrovoch roztrúsených pri pobreží Nového Zélandu. Hatéria predstavuje dôležité spojenie s už vyhynutými plazmi, z ktorých sa vyvinuli dinosaury, súčasné plazy, vtáky a cicavce, a preto je dôležitá pre pochopenie evolúcie stavovcov tetrapodov. Tento jediný žijúci člen archaického radu plazov Rhynchocephalia (Sphenodontia) sa živí chrobákmi, pavúkmi, svrčkami, malými jaštericami a príležitostne aj morskými vtákmi. Medzinárodnému tímu vedcov sa nedávno podarilo sekvenovať a analyzovať genóm hatérie. Z výsledkov vyplýva, že toto podivné stvorenie nie je ani jašterica, ani vták, ani cicavec, skôr je to zvláštne zlúčenie všetkých troch. Genóm hatérie je podstatne väčší ako ľudský, obsahuje veľa opakujúcich sa segmentov DNA, ktoré sú pre daný druh jedinečné a zatiaľ nepoznáme ich funkciu, uviedol Fergal Martinz z Európskeho inštitútu pre bioinformatiku. Genóm obsahoval asi štyri percentá tzv. skákajúcich génov, ktoré sú bežné pri plazoch, asi 10 percent génov z kloakovcov a menej ako percento bežných génov typických pre placentárne cicavce, ako sú napríklad aj ľudia, upresnil profesor David Adelson z Adelaidskej univerzity. Podľa vedcov je hatéria bodkovaná najpomalšie sa rozvíjajúcim plazom, ktorého doteraz analyzovali.
Zo stránky SciNews spracovala BP
