Zatiaľ čo vedou sa snažíme vysvetľovať svet a jeho fungovanie, v športe sa usilujeme fyzickou aktivitou porážať jeden druhého či samých seba. Tieto dve oblasti ľudskej činnosti možno vyzerajú odlišne, v skutočnosti sú však neoddeliteľné a výborne sa dopĺňajú.
Takmer každá športová udalosť je okrem rituálneho zápasu o prvenstvo aj praktickou prehliadkou rôznych princípov fyziky, biológie, fyziológie, biochémie, psychológie a iných odborov. Veda dokáže šport nielen vysvetľovať; poskytuje mu aj podporu v podobe materiálneho vybavenia či poznatkov o ľudskom tele a mysli pri zostavovaní tréningových programov. A platí to už od čias antiky, v ktorých šport vznikol.
Nijaký doplnok
Vo veku masového pasívneho športovania ľudí na diváckych tribúnach či pred televíznymi obrazovkami je šport v populárnom vedomí spojený predovšetkým so zábavou. Väčšine ľudí asi tiež napadne, že za športom je túžba zvyšovať možnosti ľudského tela. Ale veda? Veda sa často vníma iba ako akýsi doplnok k úsiliu atlétov – ako keď sa do športov zavádzajú videorozhodcovia a digitálne technológie, ktoré merajú výkony atlétov s presnosťou na stotiny sekúnd.
Lenže veda nie je doplnkom športu. S trochou odľahčenia by sa dalo dokonca skonštatovať, že v mnohých ohľadoch môže naopak šport slúžiť ako doplnok vedy – ako príťažlivá názorná ukážka vedy. Samotné ľudské telo je očividne vedecký zázrak, ktorý dokáže premeniť výdatné raňajky na futbalové majstrovstvo, rekordný šprint alebo titul v boxe v ťažkej váhe, uvádza vo svojej online publikácii o fyzike, vynálezoch a fungovaní rôznych vecí v každodennom živote britský popularizátor vedy Chris Woodford. Zároveň pripomína, že veda v športe a okolo neho sa pritom vôbec nevyčerpáva základnou biológiou. Existuje oveľa viac spôsobov, ako sa šport opiera o vedu. Fyzika nám napríklad hovorí, ako ďaleko môžete odpáliť alebo hodiť loptu, ale vysvetľuje aj to, ako rýchlo dokáže plavec preťať vodu, ako dokáže akvabela urobiť kotúľ, a dokonca aj to, prečo musia skokani do diaľky tak drasticky pohybovať rukami, keď letia vzduchom.
Špeciálny študijný program
Okrem toho, že veda dokáže popísať, čo sa na športoviskách vlastne deje, a vysvetliť, prečo sa to nemôže diať inak, poskytuje športu zázemie ďaleko presahujúce spomínaných videorozhodcov či možnosť pretočiť si záznam o pár sekúnd naspäť. Univerzity sa v posledných rokoch na rôznych miestach sveta od Nemecka a Dánska cez Spojené štáty americké až po Austráliu rozhodli zaradiť do svojej ponuky novinku – špeciálny študijný program pod názvom športová veda.
Program je interdisciplinárnym súhrnom rôznych predmetov, ktoré spája súvislosť so športom a príbuznými fyzickými aktivitami. Ide napríklad o fyziológiu, biomechaniku, psychológiu, výživu, ale aj obchod a manažment. Hlavným cieľom športovej vedy je pochopiť vzťah medzi cvičením a ľudským telom, od bunkovej úrovne až po vplyv na telo ako celok, hovorí o tom Evolve Abroad, britská vzdelávacia organizácia, ktorá sprostredkúva rôzne študijné programy medzinárodným univerzitám.
Fyziológia a biomechanika sa zaoberajú funkciami živých organizmov a ich častí, špeciálne fungovaním svalového systému a kostry. Spoločne s neurofyziológiou pomáhajú vysvetliť a zmerať, čo sa deje v tele športovca počas akcie, ale aj dlhodobo. Psychológia analyzuje úlohu, akú pri športových výkonoch zohráva myseľ. Biochémia študuje chemické a fyzikálno-chemické látky a procesy, ktoré prebiehajú v živých organizmoch – vrátane futbalistov na majstrovstvách, šprintérov a vytrvalcov na olympiádach aj rekreačných bežcov v mestských uliciach a parkoch. Užitočnosť štúdia obchodu a manažmentu pre budúcich športových vedcov asi pochopí každý, kto pri konzumovaní správ zo športu nezostáva iba pri výsledkoch a tabuľkách.
R
