V posledných týždňoch sa v dôsledku pandémie koronavírusu zmenil náš život, svet sa zastavil a my všetci sme sa museli prispôsobiť novej situácii. Jedným z opatrení na zabránenie šírenia vírusu sa stala nevyhnutnosť nosenia ochrany tváre a jej pomenovanie bolo dôvodom viacerých otázok, ktoré prišli aj do jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Je to podstatné meno stredného rodu rúško alebo ženského rodu rúška?
Odpoveď na túto otázku si možno nájsť vo výkladových slovníkoch slovenského jazyka na stránkach ústavu na adrese slovnik.juls.savba.sk a je zverejnená aj vo webovej jazykovej poradni na adrese jazykovaporadna.sme.sk. Obe podoby – rúško aj rúška – sa na začiatku krízy používali aj v médiách, preto sa nemožno čudovať, že niektorí diváci a poslucháči zaváhali, ako to vlastne má byť. Ide totiž o slovo, ktoré má síce svoje miesto v slovnej zásobe slovenčiny už oddávna, ale stretávali sme sa s ním najmä v lekárskom prostredí.
V slovenčine sa zdravotnícka pomôcka zo sterilnej tkaniny určená na ochranu pred infekciou, prachom a pod. nazýva rúško. Je to podstatné meno stredného rodu, ktoré sa skloňuje podľa vzoru mesto a v jednotlivých pádoch má tieto tvary: v jednotnom čísle: rúško – bez rúška – k rúšku – (mám) rúško – o rúšku – s rúškom; v množnom čísle: rúška – bez rúšok – k rúškam – (máme) rúška – o rúškach – s rúškami.
K váhaniu niektorých používateľov jazyka, ktorá podoba tohto podstatného mena (rúško, rúška) je správna, zrejme prispelo aj jeho spracovanie v staršom Slovníku slovenského jazyka (1959 – 1968). V ňom sa pri slove rúško ako jeho zriedkavý variant uvádza aj podstatné meno ženského rodu rúška. To sa však v súčasnosti nepokladá za spisovný výraz a treba s uspokojením konštatovať, že po začiatočnej neistote sa v médiách ustálilo používanie slova rúško v strednom rode.
Nie je nič nezvyčajné, keď pod vplyvom podobných výrazov fungujúcich v niektorých príbuzných jazykoch (najmä v češtine), nastáva aj v slovenčine isté kolísanie. Ide o slová, ktoré sa používajú v rovnakom význame ako v slovenčine a líšia sa rodom. Napríklad slovo latinského pôvodu variant je v slovenčine mužského rodu, ale pod vplyvom češtiny, kde sa ten istý význam vyjadruje podstatným menom ženského rodu varianta, sa aj v slovenčine používa táto podoba. Navyše niektoré tvary sú pri oboch rodoch zhodné (napr. v nominatíve množného čísla je v oboch prípadoch tvar varianty), čo ešte viac zneisťuje používateľov jazyka. Podobné váhanie sa vyskytuje aj pri slove snímka, ktoré je v slovenčine ženského rodu, napriek tomu registrujeme nesprávne vyjadrenia typu urobiť snímok namiesto urobiť snímku, röntgenový snímok namiesto röntgenová snímka a pod. Aj slovo rada sa v slovenčine často nevhodne používa tam, kde by malo byť slovo rad, napr. rada výrobkov namiesto správneho rad výrobkov, postaviť sa do rady namiesto správneho výrazu postaviť sa do radu a pod.
Treba doplniť, že v slovenčine máme aj také dvojice prevzatých podstatných mien, ktoré fungujú v dvoch podobách v mužskom aj ženskom rode, napríklad kanister/kanistra, masaker/masakra, alej/aleja a podobne.
Sibyla Mislovičová
Jazykovedný ústav SAV v Bratislave
