Keby niekto začínal podnikať pred dvoma storočiami, pravdepodobne by sa vrhol na textilný priemysel. Za istých okolností by mohol dokonca zbohatnúť. Stačilo zostrojiť šijací stroj.
Priekopníkom vývoja šijacích strojov bol Nemec žijúci v Anglicku Charles Frederick Wiesenthal, ktorý v roku 1755 vymyslel zariadenie s dvojitou špicatou ihlou s uchom na jednom konci. Stroj dokázal šiť jednoduchým stehom, no mal viac nevýhod ako výhod. V roku 1791 síce získal britský stolár Thomas Saint ako prvý patent na šijací stroj, no jeho výtvor určený na šitie kože a plátna bol nefunkčný. Svojimi dvoma kúskami do mlyna vývoja stroja prispel aj Nemec Balthazar Kreus. Približne v roku 1800 predstavil šijací stroj, ktorý šil retiazkovým stehom. Kreusova mašinka mala plynulý podávač látky, no najmä sa po prvý raz objavila ihla s uškom v hrote, čím sa otvorili dvere šijacím strojom, ktoré dokázali šiť dvojitým prešívacím stehom. V júli 1829 uzrel vo Francúzsku svetlo sveta šijací stroj schopný šiť rovné lemy retiazkovým stehom, a to rýchlosťou až 200 stehov za minútu (krajčír za minútu vykonal 30 stehov). Jeho autorom bol francúzsky vynálezca Barthélemy Thimonnier. O rok na to získal na stroj patent a hneď si založil odevnú firmu. Keď získal kontrakt na šitie vojenských uniforiem, rozhnevaní krajčíri zaútočili na dielňu, stoje zničili a dielňu podpálili. B. Thimonnier v obave o svoj život musel utiecť. V roku 1839 Viedenčan Joseph Madersperger vylepšil svoj stroj tak, že napodobňoval tkanie. Použil dve Kreusove ihly, takže stroj mohol šiť stehom podobným dvojitému prešívaciemu stehu. Maderspergerov stroj pracoval s dvomi oddelenými niťami – horná viedla cez ihlu, spodná prechádzala člnkom. Šijací stroj schopný šiť prešívacím stehom vynašiel až americký mechanik Walter Hunt v roku 1833. Stroj používal zakrivenú ihlu, ktorá mala otvor na niť na rovnakom konci ako hrot. Za otca prvého funkčného šijacieho stroja sa považuje ďalší Američan – Elias Howe. Dňa 10. septembra 1846 získal patent pre dvojstehový šijací stroj s viazaným stehom a s člnkom a podávačom. Ucho na navlieknutie nite bolo na hrote ihly. Stroj disponoval ručným pohonom, uchytením pätky a rýchlosťou 300 stehov za minútu! Jeden z modelov Howeovho šijacieho stroja sa dostal do rúk Isaaca Singera, ktorý urobil niekoľko drobných zmien, pridal pedál na poháňanie a vynález si prisvojil. Nasledovali súdne ťahanice, z ktorých vyšiel víťazne E. Howe. Napokon Howe predal svoj patent Singerovi, takže podnikavý továrnik mohol rozbehnúť výrobu na plné obrátky. V odevnom priemysle nastala revolúcia.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
