Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí na svete. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie na ne ročne zomrie takmer 18 miliónov ľudí, pričom až 85 % z týchto prípadov tvoria infarkt myokardu a mŕtvica.
Každá bunka v našom tele vrátane buniek srdcového svalu potrebuje energiu na to, aby bola schopná vykonávať svoju funkciu. Túto energiu dostáva prostredníctvom kyslíka a živín, ktoré sú k nej transportované krvou prúdiacou cievami. Aj srdcový sval potrebuje byť vyživovaný, aby mohol fungovať a pumpovať krv. Preto má svoj vlastný systém ciev, ktoré dostali prívlastok koronárne.
Epidémia obezity
Infarkt myokardu (srdcový infarkt) nastáva v prípade, keď náhle odumrú bunky srdcového svalu (kardiomyocyty). Najčastejšou príčinou infarktu je ateroskleróza, ktorá sa začína poškodením výstelky ciev (endotelu), v dôsledku čoho začnú do steny cievy prenikať zápalové bunky a tukové častice (napríklad LDL – zlý cholesterol). Postupne sa v koronárnych cievach tvoria tukové usadeniny, známe ako aterosklerotické pláty, ktoré blokujú prietok krvi do srdcového svalu. Bez dostatočného prísunu kyslíka a živín prostredníctvom krvi prestanú bunky srdcového svalu fungovať a odumrú.
V súčasnosti čelíme ďalšiemu vážnemu problému – epidémii obezity. Od roku 1975 sa počet obéznych ľudí strojnásobil. Ak bude tento trend pokračovať, očakáva sa, že do roku 2030 bude až 57,8 % populácie trpieť obezitou alebo nadváhou. Obezita je významným rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne ochorenia a rastúci počet obéznych pacientov môže prispieť k ešte väčšiemu výskytu týchto ochorení.
Funkcie tukového tkaniva
K obezite dochádza, keď človek prijíma viac kalórií, než telo potrebuje. Nadbytočná energia sa ukladá v tukových bunkách. Tie na to reagujú dvoma spôsobmi: buď sa vytvárajú nové tukové bunky (hyperplázia), alebo sa existujúce bunky zväčšujú (hypertrofia). Zatiaľ čo hyperplázia je častejšia v detstve, hypertrofia je pre zdravie škodlivejšia a bežnejšia u dospelých. Obezita sa zvyčajne posudzuje pomocou indexu telesnej hmotnosti (BMI) alebo ako pomer obvodu pásu k obvodu bokov.
Pôvodne sa tukové tkanivo považovalo len za zásobáreň energie. V súčasnosti vieme, že tukové tkanivo má aj endokrinnú funkciu a produkuje hormóny nazývané adipokíny. Poznáme však tri typy tukového tkaniva: biele, hnedé a béžové. Najdôležitejšie z hľadiska obezity je biele tukové tkanivo, ktoré má menej krvných ciev, je dôležité pre ukladanie energie vo forme tukov (triacylglycerolov) a tiež pre reguláciu energetického metabolizmu.
Biele tukové tkanivo produkuje rôzne látky vrátane hormónov, ako sú leptín, adiponektín a rezistín, a tiež zápalové látky, ako napríklad interleukín-6 (IL-6) a tumor nekrotizujúci faktor alfa (TNF-α). Za normálnych podmienok je tvorba protizápalových a zápalových látok v rovnováhe.
Prevencia na záchranu života
V stave obezity sa však tukové tkanivo mení. Tukové bunky sa zväčšujú (hypertrofujú) a v dôsledku nedostatočného prekrvenia môžu začať odumierať. Meniť sa začnú aj imunitné bunky v tukovom tkanive, ktoré z normálnych protizápalových prechádzajú na zápalové. To vedie k zvýšenej tvorbe zápalových látok podporujúcich rozvoj aterosklerózy, zatiaľ čo hladina ochranného adiponektínu klesá. Vzniká chronický zápal, ktorý neovplyvňuje len tukové tkanivo, ale celý organizmus. Tieto zmeny vedú práve k vzniku aterosklerózy. Tá významne prispieva k upchaniu koronárnych ciev, čo v konečnom dôsledku môže spôsobiť infarkt.
Udržanie si zdravej hmotnosti prostredníctvom vyváženej stravy a pravidelným pohybom je preto veľmi dôležité z hľadiska prevencie kardiovaskulárnych ochorení, ktoré môžu mať tragické následky. Malými krokmi a vedomými rozhodnutiami môžeme výrazne prispieť k záchrane nielen svojho srdca, ale často aj života.
Mgr. Katarína Bujnová
Ústav normálnej a patologickej fyziológie
Centrum experimentálnej medicíny SAV, v. v. i.
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
