Pred 50 000 až 6 000 rokmi vyhynuli veľké bylinožravce ako mamut srstnatý, obrovský zubor Bison latifrons a praveké kone. Strata týchto druhov vyvolala dramatický nárast požiarnej aktivity na svetových pastvinách. Vedci zostavili zoznamy vyhynutých cicavcov. Najviac bylinožravcov stratila Južná Amerika (83 % všetkých druhov), nasledovaná Severnou Amerikou (68 %). Ich straty boli výrazne vyššie než v Austrálii (44 %) a Afrike (22 %). Tieto zistenia potom porovnali so záznamami o dávnych požiaroch, ktoré sa zistili v sedimentoch. Zistili, že na kontinentoch, ktoré stratili viac pasúcich sa zvierat, došlo k väčšiemu nárastu rozsahu požiarov, zatiaľ čo na kontinentoch, kde bola miera vymierania nižšia, sa požiarna aktivita zmenila iba málo.
Tieto vymierania viedli ku kaskáde následkov, objasňuje Allison Karpová z Katedry ekológie a evolučnej biológie Yalovej univerzity. Štúdium týchto následkov vedcom pomáha pochopiť, ako bylinožravce v súčasnosti formujú globálnu ekológiu. Ľudia by podľa nich mali zvážiť úlohu pasúcich sa hospodárskych zvierat a voľne žijúcich pasúcich sa bylinožravcov pri zmierňovaní požiarov a klimatickej zmeny.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
